zrazu sa boji burok ...:(

Heny, myslím, že psík vycíti všetky pocity u svojho pána a podľa toho sa správa v rôznych situáciach, ako napr. nervozita so stretu s cudzím psíkom bez vodítka môže u neho vyvolať obranný postoj, vrčanie a pod. tak aj tvoj strach môže prejsť na neho. Skús zvládnuť svoj strach v takých situáciách a uvidíš, ako sa Rockyno zmení :)
Je tu aj článok o tom, ako sa správať k psíkom počas búrok, silvestra a pod., zabav ho nejakou hrou ešte pred tým ako sa búrka vystupňuje a potom už len pokračujte :)

To bude aj tým, že každým rokom sú tie búrky hrozivejšie :/
Musíš vyskúšať, až potom uvidíš :) Vždy je dôležité vystihnúť ten správny moment.

Ja som min. rok v Detve zažila takú búrku, že som myslela, že sa to nedobre skončí... sídlisko je rovno pod Poľanou, strašne sa to tam ozývalo, no hrúza :( a odvtedy sme mali také búrky aj na juhu Slovenska :/

Môj sa búrok nebojí, hoci vyskočí na rovní a striehne čo to je, ale to robí vždy pri každom hluku je v pohotovosti ak by sme od neho niečo chceli, ale nechceme a vždy mu aj poviem - nerieš to a zaľahni. Na prvýkrát ani neposlúchne, striehne ďalej, ale keďže sa mu už nevenujem stiahne sa. Vidí, že ja si z toho nerobím starosti tak aj jeho striehnutie opadne. Ja aby ma nerušil pobrechovaním, dávam hlasnejšie telku alebo nejakú hudbu aby mal zvukovú záclonu - veľké tresknutie to síce neprehluší, ale si myslím, že zmiernim ten náhly buchot do ticha, keď už hukot hudby alebo telky má aj tak v sluchu. Samozrejme oni majú oveľa citlivejší sluch takže počujú aj to čo mi ešte nie, ale takým správaním, že tomu nepripisuješ dôležitosť pochopí aj psík, že aj ten buchot nie je koniec sveta.

Heny v casopise Pes Plus sa pise o fobii z letnych burok, ked si ho kupim tak Ti to preskenujem a poslem mailom. :D

Veronika aj mi prechádzame zmenami a si myslím, že je len psík opatrnejší ako je starší a vie lepšie vycítiť nebezpečenstvo ako kým bol šteňaťom. Tiež keď sme na prechádzke teraz sa jednej bránke vyhýba veľkým oblúkom, najradšej by popred ňu nechcel ani prejsť, - majú tam 2 väčšie zúrivé psiská a nenormálne brechávajú na všetko čo sa mihne popred ich bránu. No nechcela by som sa s nimi stretnúť kebyže boli vonku na voľno. A tento môj psík to už asi vycítil že sú nebezpečné, ale aj tak mu prikážem pokračovať v ceste a nevšímať si ich, veď ideme na opačnej strane cesty, nie priamo popod plot kde tieto brešú...

Tedááá heny, nedávno si ho krásne ostrihala a teraz ho musíš došklbávať kvôli tej nezodpovednej Petre?! No ja by som jej teda riadne dohovorila...Veronika spomenula si že Enggi už prejavuje aj submisivitu, ľahne a čaká, nevrhá sa hned na psov ako pred tým, tak sa musím pochváliť aj Beník si tak pekne ľahol a čakal prichádzajúceho psíka v pokoji, myslel si že sa budú kamarátiť, aj ja som bola v očakávaní, myslela som si, že konečne prišiel aj náš čas, ale žiaľ, nič s toho nebolo, lebo majiteľ asi svojmu psíkovi nedôveroval, ťahal s ním preč. No ja som v tom momente bola aspoň hrdá na môjho, lebo nebesnel správal sa dobre, nie síce vzorovo, ale dosť dobre na svoju hyperaktívnu povahu, na rozdiel od náprotivného psíka čo sa gazdovi hádzal metal a nešiel pekne, ledva ho zvládal a pri tom vypadal byť starší ten psík ako môj. Tak trošku som bola teda na môjho hrdá, aj som ho pochválila, že sa zachoval slušne - vidíš tak treba§ Dúfam, to zopakuje aj nabudúce ak stretneme psíka s ktorým sa bude môcť kontaktovať.

Aha, tak to fakt nemáš ružové, no ešte rok a pol je dlhá doba vydržať..., no tak ja Ti len držím palce ak už iné riešenie vymyslieť neviete,-(lebo hľadať iného spolubývajúceho zase, ktovie aký alebo aká by bola nová spolubývajúca)

Nechcem Ťa strašiť ale môj predchádzajúci havko mal raz tiež tak čudne naklonenú hlávku ani veto nevedel prečo, len konštatoval, že asi niekto do neho hodil kameňom, ale prešlo to skoro, už na druhý alebo tretí deň držal hlávku pekne.

Katka, gratulujem k pokroku :)
Prechádzajte sa po "mínových poliach" častejšie a uvidíš, že Beník sa bude len lepšiť, prežije rôzne situácie a pochopí, ako sa má správne spoznať s cudzími psíkmi :)

Ani môj mokrú trávu nemusí, dokonca ráno keď je ešte rosa si rozmyslí či vôbec chce ísť cikať, alebo zadrží na neskoršie, - to mu však nedovolím a idem aj ja sama dole do trávy, tak ma nasleduje a nakážem cikať a stojím nad ním, kým to neurobí, potom ho pochválim a hajde späť na svoje ležovisko lebo ešte chce dospávať, leňoško malý. Takže geppy nezúfaj nie si v tom takto sama, psíky obyčajne nemajú radi mokrú trávu, samozrejme keď mala kamoša na hranie, už jej to nevadilo, - vtedy bol kamoš a hranie prvoradé, vtedy už aj mokrá tráva nevadila. Ja som toto využívala pri mojom predchádzajúcom psíkovi, nechcel si dať vybrať kliešťa ale keď videl psíka spozornel a len tým smerom hľadel a ja šikovne som mu medzitým vybrala kliešťa ani sa nepohol.

Kokso, tak dlho som tu nebola, že nestíham ani na všetko reagovať. :)
Heny, to s tými bodliakmi - nikdy nestrihaj, pokiaľ to ide, tak si zober hrebeň čo najredší a postupne to zmenšuj a vyťahuj mu to, prípadne fakt vlas po vlase. Ja tiež nadávam, keď takto vyzerá a veru že je to často, minimálne raz do týždňa, pretože tu sú nonstop nejaké zeliny po trávach alebo krajoch ciest a keď čúra, tak sa mu to večne nalepí všade možne.
Ronymu sa raz taká lepkavá motavá a melňavá zelina zamotala do fúzov. Ale totálne. Samozrejme mu to vadilo a kým som si to ja všimla, tak už sa to snažil dať dole, ako inak - labkou. A už mal prilepenú aj tú o fúzy a nevedel ju dať dole. Boli sme od domu asi 300m, takže som ho len nejak oslobodila a šupovali sme domov. Zábava na pol hodinku zaručená...

Hlavne sa nastav ty vo vnútri neutrálne! Nesmieš sa báť búrky, alebo mať z nej zlý pocit. Ako keby si to povedala psíkovi - ide búrka, boj sa!

Kým bol šteniatko, vnímal to inak, v dospelosti psíky naberú negatívne pocity a skúsenosti z nich od svojich majiteľov a reagujú nie prirodzene, ale tak, ako im to vštepili ich majitelia prostredníctvom svojich pocitov.

Pri odlákaní pozornosti je okrem neutrálneho nastavenia všetkých členov domácnosti dôležité,aby robili činnosti pokojné, v sede alebo ľahu, búrku si nevšímali, nemali z nej zlé pocity a psíkovi dali prácu pre jeho mozog: povel na ľah pri gauči alebo niekde pri majiteľovi. Práca mozog presmeruje zo strachu na činnosť a ke´d je to ľah, je to zároveň upokojujúce.

Tým, že majitelia sedia alebo ležia na gauči, zároveň vysielajú upokojujúce signály a nepotrebujú na to slová, ktoré sú aj tak kontraproduktívne v tejto fáze.

Odvrátenie pozornosti hrou alebo cvičením s mlskami, je veľmi živá činnosť a funguje len vtedy, ke´d je psík len neistý, ale nie vtedy, ke´d sa už bojí. Vtedy treba využiť všetky signály na upokojenie telom: zívanie, mrkanie očami, oliznutie nosa (čiže hornej pery) a sedenie či ležanie.

Tie signály som popísala v článkoch tu v sekcii článkov, mne z toho všetko funguje, len treba zistiť, ktoré konkrétne na konkrétneho psíka.

Ja sa zimi bojím, nie kvôli Beníkovi ale kvôli sebe . Zimu neznášam!!! Fakt by som ju vypla keby sa dalo. A k tomu ešte to obliekanie, fuj!..., o čo jednoduchšie je to v lete a príjemnejšie aj čo sa týka prechádzky.

Ja mám tiež radšej leto, ale tie horúčavy :( prechádzky sú obmedzené... bud skoro ráno alebo neskoro večer, ale slniečko milujeme :) Engee sa ešte aj teraz na ňom vyhrieva, ked jej cez okno presvitá na gauč, som ju už stade hnala, lebo bola horúca ale ona sa stále vracala... asi jej bude chýbať :)
Ale som zvedavá aj na zimu, min. rok ešte ako štendo vedela dlho blázniť, sme ju ani nevideli ked napadala kopa, tulenovala :D Uvidíme, ako prežijeme tento rok :)
Už dlhšie sa chcem spýtať, čo používate na labky proti snehu? Máte nejaké osvedčené krémy, maste?

Kedze aj nasi si laby vzdy olizu tak som sa rozhodla, ze ak natierat tak niecim jedlym :-) Bravcova mast, olej (akykolvek na varenie) alebo maslo. Cisty sneh aj tak nic strasne labkam nespravi, problem je sol alebo posypovy piesok. Ked su chodniky nasolene snazime sa ich obchadzat a vzdy po prichode domov laby umyt (Bezharnicne nadsenie vtedy u mojich oblud nastava!!! Lavor musi byt hned na chodbe prichystany a okamzite poumyvat, lebo ked to treba este chystat, tak zdrhnu a pokial na umyvynie dojde, tak ten bordel olizu) A posypovemu piesku sa vyhybaju aj sami. Vsak musi byt odporne po tom chodit. Studene, mokre, pichlave a chodia po tom na boso!

mňa to napadlo preto, lebo min.rok, ked sa moja bláznila so psami od činžáku, tak sa im na labkách tvorili guľky ľadu a potom sa aj porezali na tom... a áno, aj ta soľ im ich musí poriadne dráždiť :/

Čižmičky nemáme, ale ani neplánujem kúpiť, je to predsa len pes a ich používaním by bola zase na niečo náchylnejšia... ja sa ja ju práve snažím otužovať, zoceľovať, aby nebola taká citlivka... ako napr. dneska na cvičení... bolo zamračené a hoci poprchávalo aj tak sme šli na hodiniku medzi psíky... jediná vyvádzala ked sa už poriadne rozpršalo,.. no ale ked bude v takých situáciach častejšie, tak bude odolnejšia aj psychicky aj fyzicky... samozrejme, ked sme prišli domov, tak sme ju vysušili a toť vše... ale čo sa týka tých ľadových guliek nalepených na srsti, budem to riešiť inak ako čižmičkami :)

Katka, kedze hovoris, ako Benik nema rad dazd, rosu atd, ja by som ho za to statie na dazdi, kym si sa motala v zahrade pochvalila, nie nahanala sa schovat. Mam pocit, ze svojou uzkostlivostou ho podporujes v tom, co ti nakoniec u neho vadi. Ale zdroj je u teba.
Na tvojom mieste by som vyuzila jeho naviazanost na teba (co tiez nie je idealne u neisteho psika) a motala by som sa po dazdi, mokrej trave a nechala ho tam, nech caka, nech to vydrzia potom pochvalila. Nie nejako prepiato, ale len tak pokojne, akoby mimochodom. Aby vedel, ze to je normalne stat na dazdi a robila by som to pri kazdej prilezitosti.