ajojte je mi velmi trapne ale musim sa opytat preco zamnou krpec neknuci ked sa vzdialim???? robi to len obcas:(( ked idem s priatelom niekam a on sa vzdiali caka ho, knuci za nim, pritom priatel sa s nim tolko nehra, nevita ho ked sa zobudime... ked spime tak krpec spi primne, kazde rano pred vychadzkou mi da asi 100 pusiniek, ja s nim chodim stale von, ja sa snim hram.ja sa mu viac venujem.nebijem ho, nekricim nanho.
respekt predomnou ma reauje na fuj, sadni atd. .. uprimne povedane ma to trapi lebo taaak velmi som ho chcela, nema ma rad alebo vie ze ja sa stale vratim alebo ako to citia psikovia ?
preco zamnou neknuci ???
Neberte to zle, ale BUĎTE RADA !!! Viete ako sa to ťažko "rieši" ?
Zrejme je správne vychovaný a vie, čo sa patrí...rád Vás určite má!!!
Pes to má v genetike!
Suhlasim s Renatus.:-) Horsie by bolo keby st eho to museli oducat.
...dakujem za odpovede uz som sa naozaj bala ze v tom bude nieco ine..
Psík ťa má isto rád, z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že môžeš byť šťastím bez seba, nie je nič horšie ako učiť psa tomu, aby prestal kňučať a nariekať. Mne to je osobne veľmi ľúto, keď ho tak počujem. A tie nechápavé očiská pri odchode s vykrútenou hlavou štýlom: "Kam ideš?! Ty ma tu nechávaš? Samého?!" Má teraz 2 roky aj 4 mesiace a ešte stále sa občas stane, že plače, keď odídeme a ojedinele musí ostať doma sám. Inak vždy s niekym býva.
nas bol asi len raz sam doma. aj to len par minut. vsade ide s nami. zato som sa aj cudovala preco neplace zamnou ked je staale somnou. .. ale ako pisete tak som aj rada:)
urcite to nieje prijemne ked odchadzas z bytu a psik sa smutne pozera na teba:(
... u nas sa to od jula zmenilo. uz knuci zamnou ked odbehnem niekam:( okrem vecera ked idem do prace, to uz ma asi zafixovane ze kazdy vecer odchadzam..z jednej strany ma to tesi, moj prvy psik nebol namna nejak fixovany:( z druhej strany mi ho je luto ked odidem a pocujem ho knucat a stekat. .... ale ako tu uz bolo popisane, musi si zvyknut... :)
Aj ja by som bola rada, keby ten môj psík nebol tak veľmi na mňa naviazaný, všade sa mi tmolí za pätami, nie raz som na neho skoro šliapla omylom, keď ho nikde nevidím ale mi je za pätami, keď som na počítači a počuje že s niekým hovorím, sa mi tiská do lona ako keby žiarlil, keď odídem do obchodu kňučí a plače za mnou, keď ho nechám na dvore pri bránke je schopný tam sedieť kým neprídem, zatiaľ sa nehrá, neviem, kedy si zvykne, že ma nemusí strážiť, že neodchádzam od neho navždy, že sa vrátim.





