Stále máte obrovskú radosť z toho, že ste si doniesli domov šteniatko, no zároveň ste zistili, že vlastne neviete, ako s ním existovať bez zničeného a ocikaného interiéru, ohryzených rúk a nôh (vašich aj na nábytku), ako sa s ním hrať a ako ho usmerňovať tak, aby vo vašom príbytku vládol pokoj a harmónia.
U väčšiny majiteľov šteniatok sú toto prvé mráčiky na inak jasnom nebi ich spoločného života s novým členom rodiny. Mnohí sa pýtajú, čo s takto „agresívnym a dominantným“ šteniatkom.
Na úvod, šteniatka majú veľmi ďaleko od agresivity a dominancie – ony sú len šteniatka a je to ich absolútne normálne správanie: hryzenie všetkého, čo im príde do cesty (ruky, nohy, nábytok, papuče, koberce, kvety, CD, servítky ….), cikanie kade-tade, skákanie, prenasledovanie majiteľa a motanie sa pod nohy, žobranie jedla a neustále dožadovanie sa pozornosti, štekanie a skákanie na návštevu atď.
Život vo svorke
Svoj život u chovateľa prežívajú v hre s mamou a so svojimi súrodencami, len hrou sa učia, ako sa správať v budúcnosti, nacvičujú si formy dominantného aj submisívneho (podriadeného) správania, učia sa, ako silno môžu stlačiť zúbky v kožuchu súrodenca, ako si od neho vypýtať hračku (vždy len tá u súrodenca je zaujímavá), ako mu ju dať, keď si ju zase on korektne vypýta, ako ho nechať na pokoji, keď sa mu nechce hrať alebo ako mu povedať, že jemu sa práve nechce hrať a radšej by si v pokoji zdriemol.
Za dva mesiace života sa toto všetko naučí a potom sa začína jeho nová životná etapa u vás, jeho nového majiteľa a šéfa novej svorky, ktorej súčasťou sa práve stal. A tam zistí, že všetko, čo sa u mamy a v hre so súrodencami naučil, mu nefunguje, lebo členovia svorky, vrátane jej vodcu, mu vôbec nerozumejú.
Nechcú sa s ním neustále hrať, nedajú si obhrýzať ruky – nohy, predmety v byte mu berú a dokonca na neho kričia, keď neprestane s pokusmi o hru a sú nazlostení, keď sa vnútri pociká. Toto všetko jeho mame a ostatným šteňacím kamošom nevadilo (alebo mu to prinajmenšom zrozumiteľne vysvetlili). A teraz je sám, bez nich, s nejakými novými ľuďmi, s ktorými sa nevie dohovoriť.
Keby ste sledovali sučku a jej vrh, zistili by ste, že mama-fena má neskutočnú trpezlivosť, vydrží všetko okusovanie, skákanie, štekanie či kňučanie všetkých svojich šteniat. A keď už má toho dosť (veď tiež je len normálna mama), tak jednoducho odíde na iné miesto a nespratné šteňa si nevšíma. Šteniatko od prekvapenia zakňučí a upokojí sa.
Po chvíli to zase ide skúsiť s nejakým kamošom. Keď je rovnako nespratné aj v hre s ním, kamoš sa s ním prestane hrať a odíde od neho k inému slušnejšiemu šteniatku. Takto nespratník zistí, že keď nebude slušný, nikto sa s ním nebude hrať – a to je pre neho najväčší trest.
Život v rodine – ako na to
Ponaučenie pre nových majiteľov šteniatok je, že do štvrtého mesiaca veku šteniatka si musia udržať maximálnu mieru tolerancie a pevných nervov, musia akceptovať hravosť šteniatka a naučiť sa s ním efektívne komunikovať (čokoľvek zakázať tak, aby to viac nerobilo, čo znamená, že zákazu rozumie). Je potrebné stále kontrolovať činnosť šteniatka, aby pochopilo, že daný zákaz je trvalý.
Vaším permanentným zamestnaním v tomto období je neustále usmerňovať, ktoré predmety nie sú pre neho (napríklad zvukom „eee, nesmieš“ v danej chvíli alebo dotknutím sa šteniatka prerušiť nežiaducu činnosť a presmerovať ju na jeho hračky) a ktoré sú povolené, upokojovať nadmieru rozšantenú hru a vysoký stupeň rozrušenia ignoranciou a “zamrznutím”, kým sa šteniatko neupokojí.
Dôležité je ukázať šteniatku správne chovanie, nie ho len potrestať za to nesprávne. Lekcia sa musí skončiť pochvalou, aby si z nej šteniatko odnieslo jasné ponaučenie. Kľúčové je usmerniť ho v momente danej činnosti, výčitky či trest po niekoľkých minútach či dokonca po jeho spontánnom ukončení aktivity nemajú zmysel – nespojí si to.
V treťom mesiaci šteniatko pokojne zvládne začiatok vášho domáceho výcviku – zvládne povely sadni, ľahni, miesto aj čakaj, nacvičujte povely ku mne či zostaň vo vnútri, chôdzu pri nohe bez vôdzky vnútri a neskôr vonku, postupné ponechávanie osamote a koncom štvrtého mesiaca začnite uberať z maximálnej tolerancie a začnite klásť dôraz na disciplínu a tréning povelov.
Mentálny tréning, či už doma alebo na vychádzke, ho unaví viac, ako rozšantené pobehovanie či ňuchanie po vonku. Mieru tréningu a hry upravujte podľa schopností šteniatka, mentálny tréning je dostatočný v dĺžke 5 minút, 2 až 3 razy denne, doplnený hrou v živšej (pre menej sebavedomé šteniatko) alebo pokojnejšej forme (u hyperaktívneho šteniatka).
So šteniatkom sa nie je potrebné hrať neustále, vytvorte mu režim venčenie – jedlo – oddych – hra – tréning tak, ako to vyhovuje vám aj jemu. Takisto zaveďte jasný začiatok dňa ráno venčením a jasný koniec dňa poslednou hrou, venčením a odchodom na nočný odpočinok. Režim dodržujte presne ako u detí v materskej škôlke. Bude to preň istota a zdroj pokoja. Potom sa vám nestane, že vás ráno budí privčas žiadosťou o hru alebo večer nechce prestať a otravuje s hračkou ešte o polnoci.
Návyk na hygienu
V prvých týždňoch mu musíte dopriať časté venčenie vonku, každé 2 až 3 hodiny, a to aj v noci, aby sa mu neskôr nestávali nehody a zvyklo si, že táto aktivita sa robí len vonku. Nerobte kompromisy s novinami či handrami vnútri pri učení hygiene, narobíte si problémy v neskoršom veku pri odúčaní.
Ak máte záhradu, vyberte si materiál, na ktorý sa môže šteniatko vyprázdniť (kamienky, kôra, hlina, nikdy nie tráva, neskôr ju moč šteniatka vypáli a zničí vám kompletne trávnik). Šteniatko si zvykne na vôňu a konzistenciu materiálu a bude tam spoľahlivo robiť potrebu už navždy. A rozhodne buďte dôslední pri usmerňovaní, čo môže šteniatko robiť a čo nie.
Čo mu dovolíte teraz, vo fáze „imprintingu“, čiže vtláčania, to mu takpovediac vypálite do mozgu a budete mu ťažko v budúcnosti vysvetľovať, že ste si to rozmysleli a nechcete, aby to robil. Uvediete ho do totálneho chaosu a šteniatko nebude vedieť, čo kedy môže, čo už nie a kedy nie.
Premyslite si to hneď na začiatku, dohodnite sa na tom všetci v domácnosti, vrátane detí a starých rodičov, a starostlivo to dodržujte. Povinnosti so šteniatkom si v rodine rozdeľte, šteniatko nemôžu zvládnuť deti samé bez pomoci rodičov.
Nezabudnite v rámci hry šteniatko navykať na čistenie uší, očí, zúbkov a labiek, sprchovanie či utieranie labiek v predsieni po každej vychádzke. Návštevy u veterinára nebudú tak traumou pre vás ani preň.
A to najdôležitejšie
keď sa mu podarí vás vytočiť alebo nahnevať, spomeňte si na jeho mamu, jej trpezlivosť a nenásilné výchovné metódy – okamžite sa upokojte, pretože to je váš najsilnejší a najúčinnejší výchovný nástroj.
Svetlana Lišková
