- This topic has 0 odpovedí, 1 hlas, and was last updated pred 7 years, 7 months by
.
- Príspevky
Prosím poradiť. Vzali sme si z útulku asi ročnú kast. čivavku samčeka. Máme už doma dospelého labríka – fenku a starú fenku strednú – zmesku. Čivavko sa so psíkmi hneď skamarátil, so starou fenkou sa stále hrá a naháňa, všetci dobre vychádzajú. Ale k ľuďom je malý čivqvko extrémne bojazlivý, máme ho už 4 mesiace, ale k nám s manželom sa nepriblíži, pochúťku z ruky nezoberie, krmivo žerie iba keď sa nepozeráme, na rukách dokáže byť iba keď stojíme, ale keĎ si sadneme okamžite o dušu skáče preč. Na mňa je trochu navyknutý´, keď idem venčiť, tak si nechá nasadiť postrojček a vziať sa na ruky. Vonku ak je sám ide na dlhej vôdzke len svoj presný okru, ani o krok mimo. To si sadne a dá pasívny odpor. Preto ho ven´čím vždy so starou fenkou, to sa s ňou naháňa a je odvážny, vtedy sa nebojí prostredia – len ľudí. Ráno je hravý, pribehne a vrtí chvostíkom a raz alebo dva krát mi olíže prst na ruke a to je všetko. Ak sa pohnem tak na mňa šteká ako divý a utečie. Ktokoľvek sa mu prihovorí, alebo sa naňho len zahľadí tak začne urputne štekať a utečie.
Máme už nejaké skúsenosti so psami, mnohých plemien, lebo som stredného veku a bez psa som nikdy nebola, vždy sme mali výborných spoločníkov – ale čivko je pre mňa záhada. Mrzí nás, že napriek našej snahe – nerobíme s ním nič nasilu – to trvá, aby si nás oblúbil – tak dlho, ak to vôbec bude. Manžel pomaly už stráca trpezlivosť. Ja ju zatiaľ mám – ale môže to trvať tak dlho? Robíme niekde chybu?
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
