- This topic has 6 hlasov and 16 odpovedí.
- Príspevky
- Chcela by som vediet aky bol vas yt ked bol maly??tvrdohlavy??Chris je moje prve steniatko a je to zaujimave:-) je tvrdohlavy..aj 30 krat mu hovorim nie a on nic..ako keby ma nevnimal!! A casto je nervozny,hryzie mi nohy,ked si lahnem skace do tvare..alebo niekedy len tak beha hore dole od nervou..je to normalne?alebo niekde robim chybu??To oblecenie mu nevadi ked ho uz na sebe ma..to je v poriadku..nevadi mu aj cele hodiny..ale ked mu ho obliekam ..fuuu..dnes ma pri tom ubryzol do ruky:-(Povedala by som, ze je to normalne hrave a zive steniatko, ale usmernuj ho, ked od neho nieco chces. Musis si to vyziadat a dostat, to bude pre neho zasadna skusenost do buducnosti.Takze ho to prejde,ked vyrastie?? A este som zabudla ako dlho im trvalo,kym prestali nenavidiet obliekanie?? 🙂Rhea to myslela tak, že ked chceš od šteniatka želané správanie, napr. aby ti neskákalo do tváre ked ležíš, musíš trvať na svojom nie dovtedy kým to nepochopí hoci je to aj 100x, lebo ked nevytrváš dovtedy, kým to tak nespraví, šteniatko to pochopí akože dobre, za chvíľu to vzdá a ja vyhrám, to vydržím 🙂 raz mi Rhea niečo podobné napísala a snáď som to pochopila správne, pri každom to tak je, ja to tiež vidím až teraz ako ma Engee skúšala a po mesiaci a pol som musela dookola a dookola chcieť rovnaké veci aby pochopila, že to smie, to nesmie a teraz začínam žňať prvé ovocie, zároveň je to šteňa takže tiež si nemyslím, že by to bolo nejaké neobvyklé správanie, robí si čo chce, a kým ju ty neusmerníš, tak sa chovať ani v dospelosti inak nebude podľa mňao tom obliekaní sa tu už popísalo pár krát 🙂 proste všetko to chce čas, skúšať všetko nové postupne, oblečko, obojok, vodítko, všetko je to pre psíka neznáme a bojí sa toho, cíti sa ohrozený, lebo nechápe na čo to preboha na neho chceš dať :)))) takže moja rada, neobliekať psíka na silu, najprv ho s predmetom (hocijakým novým) oboznámiť, teda držať to v jeho blízkosti, samozrejme nedovoliť mu to hrýzť, trhať, lebo ak mu to dovolíš tak to bude robiť stále… ale mať ten predmet v psíkovom okolí a hrať sa s ním s inou hračkou, nech vidí, že ten predmet mu nechce ublížiť, potom ked si ho prestane všímať (môže to byť za pár minút, hodín, dokonca dní) treba skúsiť obliecť ho na pár min, alebo aspon nechať to oblečko na psíkovi… určite bude sprvu vystrašený, ale treba to niekoľkokrát za den skúšať, alebo niekoľko dní za sebou… kým neuvidíš zase zmenu, že si to prestal všímať, ked jednoducho nebude vystrašený a potom už enchávať dlhšie, hoci nie je vonku, ale len z toho titulu aby si na to zvykol… myslím, že je to najsprávnejší spôsob ako psíka naučiť novým veciam, chce to hlavne čas, trpezlivosť a netlačiť na psíka, mohol by si vytvoriť fóbiu k danému predmetu a celý život by s tým mal problémPS: žiadneho psíka to neprejde, to ho človek musí viesť k pokoju a poslušnosti, ked sa ti páči, že skáče po posteli, po tebe a čo ja viem čo ešte, tak ho to nechaj robiť, ked nie, treba mu to dať jasne najavo… je dôležité, aby si si svoje hranice, svoj životný priestor vymedzila už teraz, lebo o pár mesiacov by už mohlo byť neskoro, resp. by si s tým mala väčší problém, odučiť ho nejakému zlozvykuhm, treba to robiť v kľude, posadiť si ho a úplne pomaličky mu obliekať labku po labke to oblečko, prihovárať sa pekným hláskom poprípade skús podplatiť maškrtou 🙂 neviem ako som naučila obliekať sa moju ratlíčku, lebo zo začiatku bola tiež strašná vystrašenka, ale teraz to robím tak, že si ju zavolám do lona, posadím ju a pomaly navlečiem cez hlavu, jedna labka šup, druhá tiež (teraz si aj hlávku nakláňa aj labku vkladá sama) … proste pomalé nacvičovanie v kľude skús ak si teda neskúšalaU nás je to rovnako. Denny má síce už 9 mesiacov, ale ja ho mám iba 2 mesiace, čiže zásadná výchova uňho bola u minulých majiteľov, ktorá ako vidím nebola žiadna, na koľko Denny vôbec neposlúchal na povel ku mne, úplne naňho kašlal, mohla som sa vykričať koľko som chcela. Obliekanie nemá rád ani on, ale drží ako tak, lebo ho vždy pustím a tak sa mu prihováram, že nepôjdeme von, ak si to nenechá v pokoji obliecť, nekričím, ale pevne ho chytím a nenechám sa hrýzť. Keď ho už má, tak vie, že sa ide von, potom už je rád, ale tiež ho naháňam po celej miestnosti, po kým sa dá obliecť, keď naňho nepoviem ráznym povelom, tak uteká, ale keď poviem stoj, tak počká a vie, že už musí držať. A musím sa pochváliť baby, že už vie povel ku mne na perfektnú. Vonku len zapískam, poviem ku mne a už je pri mne. Ale vždy si počká ako ho pochválim poprípade dám odmenu. Ale stálo to zato. Zvládol to za jeden týždeň. a všetci u nás už hovoria, ako už poslúcha na slovo. Som hrdá, hehe 🙂 🙂 🙂 Ale čo sa týka toho skákanie do tváre, tak čo poznám, tak veľa YT, ktorým to v mladosti nezakazovali, tak to robia doteraz. U Dennyho mi to ani nejako nevadí, rada sa s ním hrám a vie, že do tváre kúsnuť veľmi nemôže, lebo by bolo zle. Ale tiež ho beriem ako šteňa. Je veľmi nevybláznený. Minulí majitelia naňho kašlali.Perfektna praca, kocky, male psiky su casto narocnejsie na vychovu, lebo im clovek casto prepaci to, co velkym nie. Ako pomocka moze sluzit predstava, ci by ste to tolerovali vlciakovi, napriklad. Pokojne ho nechate skocit do tvare? Asi nie, ale ked ma niekto rad psika pri tvari, tak ho moze naucit priblizit sa pomaly a zlahka sa dotknut nufacikom lica, bez alebo s oliznutim. A to aj k cudziemu, lebo sa to psik tak nauci a uz to inac nerobi.
Navod je jednoduchy: ked skoci, reagovat nesuhlasne, prestat sa hrat. Zvolit si povel, napriklad pusinka a tymto povelom a gestom smerujucim k licu ho volat na priblizenie. Ked to spravi priskokom, zase nesuhlas a zase volat. Po par pokusoch psik zmeni taktiku, vyskusa pomalsi pohyb a to je prilezitost na pochvalu. Zopakovat niekolkokrat po sebe, dat odmenu. Ak to bude psik robit uz vacsinou po novom, povel pochopil a vy to budete od neho vyzadovat uz le takto, aby sa povel zautomatizoval. A je to. Zalezitost na par chvil.Náš bol čisté trdlo keď bol malý, bláznivý, všetko by kusal, trhal… vyriešili to hračky, hry a cviky. Spí v posteli, niekedy sa príde blázniť, keď ležím, buď sa tak začne túliť s hlavou sklonenou a popri tele, alebo začne s packami prednými capkajúc sa po mne plaziť až k tvári.
No a čo sa týka oblečenia a postroja, s tým sme mali zo začiatku problémy. Pri postroji sa metal a “hádzal” o zem, ale veľmi rýchlo si zvykol. No a pri oblečení nám to vždy trošku trvalo, pretože vždy začal cúvať keď mal niečo oblečené a snažil sa to dať zo seba dole alebo len tak stál, dal dole chvostík… časom si zvykol aj na to. Nejde to hneď, treba ho s tým zoznámiť a pomaly si zvykať.Súhlasím s Vami so všetkými, hehe 🙂
Môj vie ten povel pusinka, teda ak sa to povelom dá nazvať 🙂 Ležíme, ja poviem pusinka, on jemne ku mne príde, pomalinky a dá mi pusu 🙂 A ja ho pochválim zato, že neskočil 🙂 Smallblot, môj robí presne to isté, ležká v posteli a príde sa blázniť, ale keď sa chce maznať, tak pomaly príde a začne sa mi krútiť pri krku a tak maznať sa 😀 Veru, máte pravdu, tým očkám sa nedá odolať 😀 🙂
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
inak moj je tiez ,nervak, . . myslela som ze puberta bude tazka,ale musim povedat ze sa ,umudril, samozrejme ze ma svoje chyby, ale v urcitych veciach sa zmenil co ma tesi;-)