- This topic has 8 hlasov and 38 odpovedí.
- Príspevky
- Fakt sa potrebujem s vami podeliť o môj dnešný zážitok, pretože som ešte doteraz z toho všetkého v šoku, aspoň že sa mi už ruky a kolená prestali triasť…
Dnešný deň sa mi začal superácky, spravila som matiku na béčko a dúfala som, že to bude len pokračovať. Omyl… stačilo mi ísť o 18tej s Engee na prechádzku :/ Cestou na priehradu som ju nechala dusiť sa (zázračne to moja ruka prežila) s tým, že za 20 min si to hádam rozmyslí = ďalší omyl, napriek tomu, že som sa s ňou takmer nerozprávala a bola som kľudná; pár krát som jej stúpila na labku ako sa zapierala a labkami hrabala pod moje nohy (nie naschvál samozrejme). Na tom veľkom priestranstve sa super vybláznila, len tak-tak som ju stihla odopnúť z vodítka, už letela…. potom sme šli po poľnej cestičke s tým, že idem ju učiť pomalej chôdzi pri nohe, lebo mi už veľmi odbiehala do močariska a bála som sa o ňu. Skúšala som ťahať vodítkom dohora až mala predné vo vzduchu, prudkým pritiahnutím k nohe, stále nič… zvolila som túto drsnejšiu metodu lebo maškrty nepomáhali na tak dlho, aby si s nimi spojila pomalú chôdzu.. jeden krok zvládla skoro so mnou, ked som chcela spraviť dva, vyštartovala akoby bola na pretekoch čo samozrejme znamenalo, že po metri ju naspäť strhlo vodítko a ona si dobre že nezlomila väzy… kebyže to spraví raz, ale päť prstov na ruke mi je málo. Za mnou samozrejme išiel starší pár s maltezákom na flexivodítku a napriek tomu, že som sa SNAŽILA svojho psa niečo naučiť, dostalo sa mi ošomrania poza chrbát… mám pocit, že učenie psa chôdzu pri nohe je najťažšia úloha, ktorú som kedy mala. Tak som to teda vzdala, nech nevypadám ako tyranka, ktorá nemá svojho psa rada, pustila som ju znovu vyšaliť sa, očividne chytila druhý dych, znovu lietala po celej ploche… lenže čo čert nechcel, začala naháňať vtáka, ktorý vzlietol z trávy ked sa jej zľakol, nepomáhalo ani volanie, ked bola príliš daleko, len utekala, vybehla na cestu… vtedy mi skoro srdce zastalo, čo som sa bála aby ju auto nezrazilo vôbec na mna nereagovala ako som na nu volala, ani sa neobzrela! Bežala som za ňou a našla som ju labkou ťukať do zdochnutého holuba, samozrejme som sa jej prihovárala milým hlasom, zadychčaným no roztraseným… nechcela som ju capnúť po riti hoci ma to veľmi lákalo, aby si to nezapamätala, no ked sa vkuse ťahala naspäť za tým holubom tak nakoniec predsa len dostala po riti koncom vodítka :/ potom už išla skoro pekne, len ked sa zase ťahala za vtákmi tak som šomrala ešte stále v šoku, že s ňou už nikam nepôjdem, že ju už nechcem nikdy v živote vidieť naháňať vtáky, ona bola samozrejme opäť natiahnutá na vodítku a taký mladý pár išiel okolo mňa – baba očividne veľká profíčka utrúsila poznámku, že „tak jej mala dať škrtiaci obojok“ … tak ja sa tu snažím z toho nepodarka niečo vykresať a celé okolie ma odsúdi za zlú a hlúpu… asi som slabá povaha, alebo citlivá, že takéto veci neznášam dobre a neviem na ne reagovať, no už nemám chuť s Engee niekam chodiť a niečo ju učiť, viem, že niekde robím chybu ja, ked ju neviem donútiť k pokrokom ale aspon sa snažím!!Len to nevzdávaj!!! Tiež máme dni kedy sa mi Amy darí zvládať lepšie a dni kedy sa mi darí horšie. Hlúpe poznámky a pohľady vševediacich tiež dobre poznám! Ja mám prvého psíka a každým dňom sa iba učím(alebo ma učí ona)!!! My sme začali chodiť na výcvik a môžem ti povedať, že jej to pomáha. Popri nohe chodiť zvláda pomerne dobre a to len po 5-tich hodinách. Oni tí odborníci presne vedia ako na nich a máš tam pocit, že aj tí psi skôr rozumejú čo sa od nich žiada. Ale samozrejme to záleží aj od povahy a temperamentu! Tak nevešaj hlavu, verím že zajtra bude lepšie!!!
fakt mi odľahlo, ked som to napísala, už to tak neprežívam, hoci blbé komentáre asi budem vždy zle znášať… už som písala do občianskeho združenia, že chceme chodiť na cvičenia poslušnosti, len musím dokončiť skúšky… verím, že nám to pomôže a naučím sa jej lepšie rozumieť :/
ale od včera, ako som stratila nervy a bola som na ňu zlá jej stačí povedať spomaľ a spomalí, ja tomu fakt nerozumiem, prečo sa musí stať niečo takéto, aby sa veci dali do pohybu 🙁
veronika mne sa pri rockym asi 2x stalo ( som to aj davnejsie pisala) ze som stratila nervy, bola nanho tvrda a to pomohlo… naposledy to bolo pri povely spomal. som s nim tak trhla ze sa chudak cely pretocil 🙁 ale zabralo to. teraz ked poviem spomal- ci je na voditku alebo bez pekne spomaly alebo ostane stat.Veronika a neskúšala si vyskúšať postroj namiesto obojka?… predpokladám, že škrtiaci nechceš tak ma napadol ten postroj… už som to raz písala, že moja ako náhle je na postroji tak neťaha ..možno by to zabralo 🙂 .. teraz je v období kedy skúša čo si môže dovoliť… netreba povoliť aj keĎ aj ja mám občas riadne nervy:Dheny, asi fakt niekedy musíme byť tvrdšie, hoci ja sa fakt snažím byť celý čas k nej taká, že jej dávam šancu aj minútu, aby spravila to čo chcem, alebo sa niekoľko krát zopakujem a ked nechápe, ukážem jej, čo chcem znovu… a od vtedy fakt lepšie chápe spomaľ, aj iné rozkazy
lenže toto funguje dnuka, vonku je ona akoby celý čas pripravená vyštartovať a pomalé chodenie nehrozí, kdekoľvek sme, ona by behala :/ postroj by mi asi tiež nepomohol, u nás to nie je ani tak o skúšaní, lebo doteraz sme ešte ani raz nešli celú cestu pomalým tempom po mojom boku (alebo možno aj skúša), ona by sa aj na ňom ťahala, hoci by sa nedusila, ale zase by bola zapriahnutá labkami dopredu pripravená utekať nonstop 🙂 ja ju ale chcem naučiť na krátkom voditku chodzi pri nohe za každú cenu, pretože ju musím mať vždy pod dohľadom, kebyže má aj postroj a povedzme to flexivodítko pre väčšie psy, tak by skákala po všetkých kto by nám skrížil cestu a lietala by mi do strán ako pokazený kompas, raz rovno, potom doprava, ked by to tam nešlo, tak by skúsila doľava, lebo ona chce behať a nie dodržiavať disciplínuVeronika nezufaj a hlavne skusaj. To potiahnutie doboku nepomaha? Lilo ma mozno pravdu ze by postroj zabral, nemas moznost si od niekoho poziciat na skusku postroj a skusis ho? Kamoskina bullterierka takto ovela menje tahala ked bola na postroji. Este ma napadlo voditko s moxon slučkou. Toto nam doporucovali na vycvikovom dni pre retrievre. Tam cvicitelka to nazorne ukazovala na labradorovi co tahal strasne. Len v obchode nech ti ukazu ako spravne musi byt ta moxon slucka, nakolko musi byt dobre urobena, aby si psikovi neublizila. Ten labrador potom isiel ovela lepsie. Pripadne su aj tie halti ohlavky, len takisto v obchode by ti mohli ukazat ako sa s nou pracuje. Praveja 111 tu raz pisala postup. Staci hodit halti do okienka hladat.Zvykla som ju potiahnuť k nohe smerom doboku s povelom k nohe alebo spomaľ, no nič, ona sa stiahne naspäť do druhej strany a sme fakt smiešny :/
No teraz končím letný semester a som sa zaprisahala, že ideme toto poriadne cvičiť denne, popri stene, že nebude mať možnosť nejako vybočovať, a budem hľadať dalšie spôsoby, najprv skúsim takto a potom porozmýšľam nad spomínanými pomôckami. O Halti ohlávkach som počula, aj som si to pozerala, ešte popozerám ten moxon slučku, no chcem jej ešte dať čas, ked sa jej budem riadne venovať, lebo doteraz to bolo také habkavé počas školyTo je tiez dobre chodit pri mure. Stale ju potiahni do boku, cukni voditkom do boku a razne povedz pomaly alebo spomal, ked ju to neodradi opat, alebo jej daj povel sadni ak nepocuva, nech sa ukludni, potom jej povedz napr. ideme, ak sa situacia opakuje opakovat a opat, opat…. opakovat. Raz to pochopi. Neboj.sú situácie, ked na nej vidím, že ma proste nevníma, hoci na chvíľu sadne, ale znovu robí tú istú chybu, hoci ju nechám sedieť aj 5 min, potom začne skučať, a ked jej poviem, že ideme dalej, opäť to isté, takže prestávky na skľudnenie nepomáhajú, motívacia piškotou nepomáha (alebo pomáha kým ju to baví), no ale ako som vravela, nerobili sme to až tak pravidelne, len ked sme šli na dlhšie prechádzky a to je máloMy používame postroj, osobne ho asi neodporúčam, pokiaľ ju chceš naučiť chodiť pri nohe. Rony sa vtedy ťahá a zapiera, je ako ťahací kôň, nič ho tak neškrtí, takže sa vie poriadne zaprieť. Keď som mu dala obyčajný obojok, tak skrotol, lebo hneď ako začal ťahať, ho to začalo škrtiť a to ho prekvapilo. Nehovorím, že sa neťahal, ale určite nie tak ako na postroji.
Dnes chcem vonku vyskúšať s Ronym zase obojok a krátke vodítko, nie flexinu, prípadne postroj a krátke vodítko. V poslednej dobe lieta ako šarkan, zo strany na stranu, nejak sa mi zdá, že sa zhoršil v poslušnosti, ale to bude asi aj tým, že som sa mu v poslednej dobe v rámci výchovy toľko nevenovala a navyše sa nám tu hárali rovno dve sučky naraz. Schudol mi 400g. Váha mu spadla na 4,5kg. Vonku prechádzky čistý otras, ako odtrhnutý z reťaze…smallblot, a nie je to na yorkyho veľa tých 4,5 kg? nevyznám, to len pre kontrolu, porovnám s Daisy, hoci je ratlík, ale tá tiež nie je veľká 🙂 a je z nej po zime riadna bacuľka…tiež si myslím, že by postroj nepomohol, iby čo by ju už nič neškrtilo…
Veronika nie je to vobec vela. Treba pozerat nato, ze aky je velky psik. A Ronik je fesak a praveze chuducky, teda taky ako ma byt. 😀 Videli sme ho v Banskej Bystrici konecne.:DWendy ďakujeme 🙂 červenáme sa ;o)
Hej, Roňofón je väčší yorki poväčšinou ako ostatní, už v BB pomaly chudol, lebo začal papávať postupne menej a menej, až to skončilo niekoľko dní na 1/4 – max. 1/2 množstve jedla denne, viac proste nezjedol (u nás klasika, keď sa fenky hárajú). A hlavne bol čerstvo vystrihaný. Normálne máva tak 4,7kg – 4,9kg, v zime aj 5,1kg.
Osobne sa mi viac páčia väčší yorkiovia, ako tí malí čo majú ledva 1,5kg. (aj keď myslím, že v štandarde je max. povolená váha nejak max. okolo 3 kíl, neviem presne) Pôvodní yorkshiri mali 8 – 9kg, tí úplne prví, praví potkaniari 🙂 Keby vyslali na potkana teraz to 1,5 kg telíčko, tak ho ten potkan zrámuje so zemou 🙂
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
