- This topic has 9 hlasov and 21 odpovedí.
- Príspevky
- Podľa mňa určite páli a navyše dole pri zemi je z toho neskutočné teplo pre nich, takže cez obed Rony chodí tiež tak na 10 minút von, vybehnúť vybehne, ale prejde len kúsok a pýta sa domov. Ráno ideme klasika 30-45 minút pred prácou a potom večer cca o 19:30 tiež na takú 45 minútovú prechádzku. Teraz to viac nechávam na neho, aj kade chce ísť alebo či chce ísť domov. Viac ho púšťam do záhrady, ale to behom 2 minút škrabká na dvere, aby som ho pustila dovnútra. A chodieva si ľahnúť teraz na dlažbu dole úplne na prízemie, tam máme tak fajn chladno, takmer ako v pivnici, tak tam mu je úplne super. 🙂 Na horných poschodiach teraz tiež moc nechce byť, je mu tam horko a dosť dychčí.Zaujímavé, že tomuto môjmu sa tvári ako keby nebolo teplo – aj v najväčších horúčavách che ísť von a ľahne si na najhorúcejšom slnku, takže ho musím skrývať v dome, keby to bolo na ňom, tak má iste úpal. Má svetlú srsť síce ktorá asi menej priťahuje slnko ako čierna ale na brušku má menej srsti takže mu riadne previdím aj na kožu, že veru v týchto horúčavách riadne zružovie, takže musí mu byť teplo – nech sa so mnou “neháda” a musí byť v dome, v najväčších horúčavách, len ciknúť ho pustím von do záhrady a už aj nazad a len ráno a večer môže byť dlhšie vonku, vtedy sa chodíme aj poprechádzať no ten asfalt je horúci ešte aj večer, ten asi vychladne len v noci, no on sa nesťažuje, akurát sa ide len dobre napiť, keď sa vrátime z prechádzky a už aj zaľahne, takže vravím mu vidíš, uznáš už konečne že je teplo? Odpoveďou je už jeho spánok…Nasi psi travia horuce dni vylihovanim na chodbe a uplne najradsej presne medzi dverami, kde je najvacsi prievan. A v tych najhorucejsich dnoch ich sprchujem vo vani tak casto ako sa da. Webie v tychto horucavach ani velmi vonku nechce chodoit a aj tak sa tam iba taha ako lekvar. Maxovi to je jedno, on ma energie za 10 psov…
Inac Webie vodu miluje pokial je vo velkom mnozstve. Nema problem skocit do jazera, Hornadu alebo do zabnika nedaleko nasej zahrady a radostne plavat. Vana alebo lavor na laby ked je blato, tak to je strasna nehoraznost, ktoru sa na nej dopustame.
Max ten sa nevie rozhodnut vo svojom vztahu k velkej vode. Ked bol asi polrocne stena, tak sa pod nim preboril lad na tom zabniku pri zahrade. Sice vo vode bol asi len 3 milisekundy, lebo som ho vytlahla za voditko, ale na to aby si to ako nieco strasne zamamatal to stacilo. V lete som ho aj s Webie zobrala k Hornadu. Dopadle to tak, ze som ho do tej vody musela odniest. Ked sme boli v takej hlbke, ze nedosiahol na dno tak som ho pustila a on raketovym tempom plaval k brehu a vyliezal z vody.
Ked ideme na nasu primestsku zahradu (obsluhujeme 2 jednu tu nedaleko na kraji Kosic a dalsiu v nedalekej dedine) tak ked sa nejde do zabnika macam ich aspon v sudoch s dazdovou vodou. Webie si tam pekne poplave Max sa sice brani odchytu pred instalaciou do suda, ale potom si tam stoji, predne laba oprete o okraj a veselo vykukuje. A ked ho to uz nebavi tak vylezie. Zato ked sme ho tam strkali prvy krat, tak sme to robili traja.
V sobotu som ich vzala k zabniku. Webie tam vliezla bez problemov, zaplavala si, nechala sa vylovit, lebo sama sa vyhrabat nevedela. Maxa som do vody lakala na drievka. To bolo strasne: “Ona mi hodila palicku do tej velkej mokrej strasnosti!!” Spekuloval, skusal ako sa k nej dostat. Najprv som ju hodila len kusok od brehu, potom trosku dalej, potom tak daleko, ze k nej musel doplavat. Ked som mu ju tam hodila 3. krat a on ju musel plavanim zachranit, tak vyliezol na breh a rozhryzol ju, aby som ju zas nehodila na pospas zivlom a on ju nemusel ist lovit. Takze plavat vieme, ale este odvahu by sme potrebovali.. Leto je pred nami, budeme trenovat.Zita rozveselil ma Tvoj komentár, kedže som si predstavila môjho do jazera?, alebo do rieky? – ani do vaničky, myslí si že ho asi idem utopiť, horko ťažko strpí kým ho opláchnem a utriem a už triely do postele odtiaľ mi od zlosti všetko pozhadzuje na zem aby sa mi pomstil, že bol okúpaný. Aj dnes to tak bude ale dnes len nôžky opláchneme ale strach je vždy rovnaký, lebo keď ho vkladám do vane ešte nevie, že teraz to budú len nôžky…No vana ma u nas presne take iste priznaky. Kedze su dvaja, tak prveho dochytim v pohode, uz viem, ze nemam vykonavat ziadne kupacie pripravy a musim ich prekvapit. Pokial sa jeden kupe, druhy intenzivne asisistuje zavadzanim v kupelni (v panelakovej, vies si predstavit tem ooooobrovsky preiestor!). Akonahle je prva obet z vane vyslobodena a utierana, druha potencionalna obet tyrania bezbrannej zveri zdrha a zasiva sa do absolutne nepredstavitelnych skrys. Prva obet po opusteni kupelne sa vyklepe na chodbe, potom na koberci v obyvacek, potom sa ide vyutierat do spalne do postele, potom este zvysok vytrie do gauca. Medzitym nahanam druhu obet. Najlepsie sa mi osvedcilo zahnat ich do kuta pri chladnicke v kuchyni, odtial niet uniku. A pokial okupem druheho tak ten prvy zavadzia v kupelni a po vybrati este raz absolvuju svoj okruh pomsty po celom byte vo dvojici. A po kupani nasleduje este cesanie, co je dalsie kolo nahanacky… Potom este odchlpit cely byt… No ked to kupem mam minimalne na hodku a pol o robotu postarane a to este konci prezliekanim posteli a velkym pranim.
A nechty na osmich nohach strihame 8 dni, vzdy sa mi podari len jedna. Manikuru som doma vzdala, chodime k nasej tete veterinarke, kde Webie neprotestuje (zatial mne sa tak myka, ze sa bojim, ze jej z toho vyskoci platnicka). Max si da tete doktorke ostrihat nechty tiez, len ho musim utesovat, ze z toho nezomrie, lebo toto je jedna zo stasnosti co sa ich boji. Jeho heslo je: Lepsi zivy strachopud ako mrtny hrdina! a tak mame obrovsky zoznam starasnosti: bicykel, kolieskove korcule, futbalova lopta, macka, zajac v lese, motyl, deti v kapucni, ludia na bezkach, sane, autobus, voda v rybniku, kefa na chlpy, vana… (to ked sme vonku musim intuitivne sledovat okolie, aby ho nic nevystrasilo, lebo zatial este stale ma tendenciu zdrhat, len sa bojim, ze raz mu to v hlave prepne a na nejeku strasnost zautoci)
Akurat naposledy, ked sme boli na manikuru, nebola tam nasa oblubena doktorka, ale pan doktor a praktikanti z kosickej vet. univerzity. Pan doktor rozhodol, ze budu na nich trenovat. Neviem kto sa viac bal ci buduci vet alebo nasa Webie, takze ukon co p. doktorka zvlada za par minu trval skor 15 minut. Max sa rozhodol, ze teda s tymito strachopudmi bude bojovat (sa spytali ci ch nepohryzie, to robit nemali, nas Max hned pochopil…) a tak sme ho nakoniec drzali styria, ja, dvaja praktikanti a pan doktor a pani co ma psi salon cez chodbu strihala nechty…
Niekedy tento tyzden budeme musiet ist zas. Uvidime ako to skonci.No mame (o par hodin) za sebou priserne horuci vikend. Vcerajsok sme stravili na nasej primestskej zahrade. Horuco bolo na zdochnutie, takze sme pokrocili od zvlazovania psov v sudoch s dazdovou vodou na kupanie v nasom zabniku. Max sa nam skamaratil s vodou!!! Sice to nebolo take radostne skakanie do voby ako predvadza Webie. Ona sa rozbehne a pleskne so sebou do vody, zaplava tam a spat tak minutku, potom sa vystvera z vody a normalne ozije, ako keby to bola ziva voda. Maxovi som sprvoty hadzala lopticku do vody blizko brehu. A on ju veeeeelmi opatrne zacal zachranovat. Na treti pokus som ju odhodila tak daleko, ze k nej musel doplavat, v pohode sa za nou pustil doniesol mi ju k noham, vyklepal sa a radostne ocakaval, ze bude dalsi aportik. Tak sme sa tam trosku pohrali a potom sme sli zas na zahradu. Ked sme zobrali vsetky kupacie paksamenty (lopticku, voditka) tak sa tesil. Ked sme dosli k zabnicku uz len vyckaval kedy mu hodime lopticku do vody vchadzal pre nu sice opatrne ale uplne bez problemov. Dnes sme sa sli kupat k Hornadu a Max len co ucitil vodu uz ma k nej tahal bez problenov tam vosiel dokonca aj niekolko krat. Takze kupanie v prirodnej vode zvladame, len keby sme nejaku mali blizsie aby nas cestovanie v MHD za nou tak nemorilo.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
