Reakcie
- Príspevky
- Určite s tým chodte čo najskôr k doktorovi, mám pocit, že to bude niečo z mozgom, alebo sluchom, s niečim podobným som sa stretla, netreba to zanedbať, lebo je to veľmi vážneViete, ono to ani nie je o veľkosti psa, čo mám ja 9 ročného orieška, nie je nejako veľký, je to kríženec špica, no na tvári mám od neho zopár jaziev, hoci to bolo kvôli mojej detskej naivnosti, no on je veľmi spontánni a hocikedy sa mu niečo znepáči, samozrejme, že za to dostal no nezmenilo sa to, už aj susedu pohrýzol z nejakého neznámeho dôvodu… sama mám pred ním rešpekt, naňho neplatia povely a zákazy, on bol inak vychovávanýSom zvedavá na riešenie danej situácie, určite sa s nami potom podeľ o nové poznatky :))) držíme palceMarlenka, presne o tomto som písala, my nevidíme do vášho denného harmonogramu z tých pár príspevkov, môžme len hádať kde je chyba, čo robíte zle… podľa mňa máte správny prístup ale tým pádom je asi fakt potrebné aby sa na váš prípad pozrel niekto zblízka, nejaký odborník… ani s ním nie je podľa mňa vhodné komunikovať len cez internet, musí vás vidieť, ako sa k psíkovi správate, aké má hranice, aby ste ho presvedčili… ja som tiež komunikovala ohľadne pár problémov s cvičiteľom a radil mi spôsoby, ako riešiť danú situáciu (samozrejme, že mi poradil aj niečo konkrétne, čo som nevyužila, pretože som to už vedela, no neskôr sme sa dostali aj k riešeniu, ktoré mi mohlo pomôcť, ale bolo to až po niekoľkých správach, ktoré sme si vymenili a podľa mňa to trvalo dosť dlho, kým som dostala odpoveď na moju otázku). Preto je podľa mňa vhodné, aby ste si zavolali ešte niekoho domov 🙂To je pravda, človek si nevie čo má myslieť, ked odvšadiaľ počuje niečo iné 🙂 Problém je aj v tom, že my nie sme počas tej situácie svedkom a väčšinou môžme len takto hádať na diaľku, najlepšie by bolo zavolať si nejakého cvičiteľa k vám domov, do prostredia, kde sa tie “útoky” opakujú… podľa mňa to bude prejav dominancie, cíti sa šéfom, preto provokuje, chce si dokazovať, že on je pánom :/ ale určite by som dodržiavala tie rady ako sme písali ohľadne gauča, maznania, žrádla… neberte mu zbytočne korisť z papule, kedže viete ako reaguje, radšej ho ignorujte, kým sa nevyjadrí odborník ako postupovať, tiež nerozumiem, prečo mudroval ako ste nezvládli výchovu namiesto toho, aby vám povedal, ako chyby napraviť :/ všetci sme predsa ľudia a máme aj iné povinnosti ako sedieť denne za literatúrov a študovať o psoch, ich správaní a výchove, i ked aspoň ten základ by sme mali mať naštudovaný, ked si chceme vziať psíka 🙂 skúste ešte posurfovať aj na dogfore 🙂 (dogforum.sk)Je pravda, že psy sa hrajú kusaním, to sa musí už pri šteňati korigovať, aby si to nenechal pes aj do dospelosti, kedy to môže mať dôsledky (môj názor), ale podľa mňa toto nieje súčasť hry, ale ako vám vravel cvičitel, bojuje o korisť (jedlo)… ak by vás kusol počas toho ako sa s ním naťahujete o hračku alebo sa s ním bláznite, potom by som už povedala, že to bolo v zápale hry, ale čo sa týka jedla, tam je to neprístupné, aby vás pes kusal, kedže VY ste tá, ktorá mu dávate jedloveru, nehladkať, treba dávať pozor, za čo dospelého psa chválime… tomu, že dospelý pes šteňatu neublíži by som neverila, pred pár mesiacmi mi moju malú napadla dospelá fenka, ktorá sa s ňou dovtedy hrávala, proste šteňa bude dotieravé a môže sa dospelému psíkovi niečo znepáčiť, preto ich treba mať vždy pod dozorom! a vždy usmerňovať ich správanie, či dospelého a či šteniatko…
je ale pravda, že vo všetkom by sa mal uprednostňovať dospelák 🙂Marlenka, gauč je to najviac čo môžte psovi ponúknuť a vtedy sa cíti ako pán… moja Engee vždy vyvádzala viacej, bola tvrdohlavejšia v dni, ked si vydobila ísť k nám do postele, doteraz to skúša, no už nesmie a mám pocit, že je poslušnejšia… psovi by ste nemali dovoliť chodiť vo vašej prítomnosti na posteľ, dávate mu silnú zbraň do rúk, za každým si musíte trvať na svojom, nikdy od neho nevyžadovať niečo čo viete, že nesplní, pretože sa naučí (naučil) že nemusí vždy poslúchnuť, že to ide aj inak…Skúste používať hlbší hlas, dať doňho autoritu, nehovoriť maznavo ale prísne, nedajte mu možnosť vycúvať, môžte začať inými povelmi hoci ich pekne ovláda 🙂
K cupitaniu, ako napísala heny, je to prejav kontroly nad vami, aj Engee chce všade za mnou chodiť, niekedy je to už hrozné, lebo sa neustupuje z cesty a už som jej pár krát nechtiach stúpila na labku, tak ked už ma chce pozorovať, tak ju dám bud sedieť niekde do miestnosti, alebo ju zastavím vystretou dlaňou k nej a poviem zostaň… našťastie to ovláda, ale ked sa vrátim do miestnosti, opäť za mnou cupitá 🙂 je to blúdny kruh neustáleho opakovania povelov a cvičenia poslušnosti 🙂
Držím palce, doma máme aj 9 ročného orieška, tiež mám od neho jazvy, pretože ked sa mu niečo nepáči, tiež vyštartuje… takže chápem váš strach, ja by som si pri ňom na nič také netrúfla, asi len kričať pusti 🙂Musím sa priznať, že dávať psovi ruku na papuľku počas toho ako v nej niečo má, vo mne vyvoláva zimomriavky, ked už ma pár krát pokusal… teda z pohľadu autorky tohto príspevku 🙂 Myslím si, že podľa toho čo písala, nebude to také ľahké, ked si “korisť” bráni aj zubami…
Všetko by bolo ľahšie, ak by ste ho mali naučeného na povely. Ja sa Engee tiež neodvážim brať niečo z papule (pokiaľ to nie je hračka), vtedy zavelím pusti, a potom vezmem zo zeme… Jedna kamoška dostala radu od chovateľky, že v prípade ak má pes niečo v papuli, čo by nemal mať, dá sa spraviť aj to, že sa akoby priškrtil na mieste kde má tú dýchaciu trubicu… ja som to ešte len raz skúšala, ale poviem vám, že nemám na to odvahu, ide len o to, že vraj psa to nebolí, len mu je to krajne nepríjemné a mal by tú vec pustiť, no myslím si, že pri vašom prípade hrozí aj uhryznutie, ako predtým…na to už treba asi vyhľadať odborníka cvičiteľa, skúste kontaktovať pani zo stránky wwww.stastnypes.sk, má veľa rôznych skúseností…
v prvom rade by ma zaujímalo, či nie je možné, že ste takéto správanie podporovali odmalička, hoci len hrou, všetko čo učíme našich psov musíme 2x zvážiť, aby sa nám to nevymstilo v budúcnosti, ked pes vyrastiemilá jaruska, doktor sem nechodí, takže najlepšie bude spýtať sa na to vlastného veterinára, ktorý vám odpovie na všetky otázky priamo a na miesteale myslím si, že na začiatok to veľmi pomôže rozoznať psíkovi, čo sa vlastne od neho chcelo a postupne to chválenie vynechávať 🙂
ked má už fena 10 r a nezvláda samotu, nemyslím si, že by stačilo ľahké pohladenie a “dobrá” na to, aby prestala vystrájať 🙂
Ale inak díky za súhlas 😉Problém je presne tam, že sa snažíte so psíkmi byť vždy a nezvykáte ho na samotu 🙂 preto si zakaždým vyžaduje takto “hlasno” vašu prítomnosť a vy im vždy vyhoviete…takže psíky si zapamätali, že čím hlasnejšie budú protestovať proti samote, tak o to kratšie samé budú 🙂 a zase len dosiahli čo chceli… nebývajú samé 🙂
Ako to riešiť? Už počas dňa, ked ste všetci doma, ju nemať vždy pri sebe… ja som týmto štýlom učila moju fenku od malička samostatnosti a to sme mali 1-izbový byt!!! to znamená, vždy ked som odišla z izby, či do kuchyne alebo len na wc, zavrela som za sebou dvere (nechávala som ju teda hoci len na minútu a dve samu v izbe), potom sa vrátila a vychválila ju… samozrejme som intervaly predlžovala a do miestnosti vstupovala len keď stíchla… nie ked skučala a škrabala na dvere, ale až v sekunde, ked si sadla a bola ticho… takto si pes zapamätá, že dvere sa otvoria až vtedy, ked je ticho, nič nevyvádza 🙂 ani hnev, ani vyvadenie mi nikdy nepomohlo, ale skôr naučenie psa rozoznávať signály, čo je dobré a čo zlé
Netreba očakávať, že starší pes sa to naučí tak rýchlo ako šteňa, ten je už prešpekulovanejší a vyžaduje to oveľa viac času a trpezlivosti…
