Reakcie
- Príspevky
- Ďakujem, ale o to mi ani tak nešlo, skôr ma zaujíma ten princíp trestu, o ktorom som písal vyššie, pretože teraz zákazy rešpektuje, no len keď vie, že je v mojom dosahu, inak ma má v paži. A keď sa priblížim, so slovami “nesmieš”, uteká odo mňa.
Alebo napríklad čerstvý prípad – prichytil som ho, ako si žerie vlastný výkal, tak som ho poriadne, možno až trošku moc, vykmásal za tú kožu na krku. Okamžite pochopil, ale v momente, ako som sa otočil, žral ho zas. Takto sa to opakovalo niekoľkokrát po sebe, ale som si istý, že keď si bude myslieť, že ho nevidím, pochutná si na ňom zas, pretože takto je to so všetkými zákazmi.Ešte jedna vec ma zaujíma ohľadom toho trestu. Ak nepríde okamžite, vraj to nemá efekt, pes si to jednoducho nespojí s neželanou činnosťou, ale čo v prípade, kedy ho síce pristihnem priamo pri čine, poviem “nesmieš” a on začne zdrhať, lebo vie, že bude potrestaný. Naháňam ho asi minútu a až potom, keď ho chytím, ho potrestám. Má to ešte zmysel?Podľa okolností, niekedy ho trochu popotiahnem za kožu na krku, niekedy dostane pár rán po zadku. Ale netrestám ho vždy, ale len keď neuposlúchne “nesmieš”, alebo ak ho pri niečom načapám, aby si nemyslel, že keď ho nikto nevidí, môže si robiť, čo chce. Ale platí to aj opačne, ak “nesmieš” poslúchne, alebo zákaz rešpektuje sám od seba, dostane odmenu.
Napr. má zakázané chodiť do altánku. Keď som minule odtiaľ odchádzal, pes pri ňom zostal sedieť, ja som šiel ďalej. Keď som bol zhruba 15m odtiaľ, otočil som sa a zbadal som, ako vchádza do toho altánku, tak mu hovorím “nesmieš” a hneď odtiaľ odskočil preč, tak som sa znova otočil, aby som pokračoval v ceste. V momente, kedy som to urobil a pes si myslel, že ho už nevidím, šiel tam znova. Vtedy dostal. A takýchto situácií bolo viac. Možno to narúša dôveru a možno nie, ale ja som zástancom toho názoru, že pes musí poslúchať. Nemyslím povely (musí aj tie, ale iným spôsobom), za tie ho nikdy netrestám, ani nekarhám, ale v kontexte s výchovou jednoducho musí. Je to nie len pre jeho bezpečnosť.Nedávno som tu písal o tej vyžranej miske, že aj keď som ho neprichytil priamo pri čine, ale zrejme dosť dlho po ňom, aj tak akoby vedel, že urobil zle. Zabudol som však napísať, že my tú misku máme v tom (akoby) altánku, do ktorého nesmie, v ktorom je aj stôl a práve na ňom je položená tá miska, takže zjavne na ten stôl vyskočí. Na stole je položený i zaváraninový pohár, ktorý som dnes našiel prekotený pod stolom. V momente, keď som ho zdvihol, pes zdrhal preč, čiže on si to zjavne naozaj pamätá. Ozaj neviem, či to mám nechať tak, alebo nie.Nie, nie je to tým, ja som mu vôbec nič nepovedal a ešte som si aj dával pozor na to, aby som mal neutrálny výraz. A potom som si to overil tak, že som z toho altánku zobral takú palicu, čo bola v kúte opretá a ktorej sa zrejme nedotkol a rovnakým spôsobom šiel k nemu a už nezdrhal, naopak, vrtel chvostom. Tak som sa vrátil, vymenil palicu za pohár a zasa zdrhal.Das ho k nohe bez voditka????To nie lahke aby pes siel pri nohe na voľno to chce velmi poslusneho psa ktoreho nic nezaujima Okrem vodcu a uprimne u vas to tak neni.
Za normálnych okolností to zvláda, odbieha, len ak ho niečo vyruší, zaujme. Keď som písal “všeobecný problém”, myslel som to tak, že neviem čo robiť, ak k tomu dôjde, nie že by sa to dialo stále.
K tomu povelu doma.tvoj pes tá ma bohuzial na haku. Neakceptuje tá ale tomu si si sam na vine.
Ale prečo je to tak? Cvičím ho, dávam mu nažrať (vždy v stanovený čas), venčím ho, vychovávam a som dôsledný, čo nedovolím dnes, nedovolím ani zajtra a kompromisy žiadne. Na “nesmieš” reaguje veľmi dobre a ak niečo spraví zle, potrestám, inak naopak chválim. Neviem, čo robiť inak, aby ma rešpektoval.
Dnes sa mi stala zaujímavá vec. Dal som mačkám žrať. Kým som tam, pes sa toho ani nedotkne, ale tentoraz som musel odísť a tú mačaciu misku som tam nechal, chybou. Podstatné ale je, že keď som sa vrátil, bola preč. Začal som ju teda hľadať a keď som sa pohyboval v mieste, kde bola, pes odo mňa zdrhol preč. Keď som šiel za ním, zjavne sa ma bál. Tým chcem povedať, ale neviem, či je to možné, že akoby vedel, že urobil zle, aj keď to nebolo bezprostredne po incidente.
Ale musím dodať, že ešte kým som ju hľadal, a hneď na to našiel, dočista vylízanú a prekotenú, zanadával som si, ale na psa som pri tom ani nepozrel, ani nespomenul jeho meno. Ani nebol v mojej tesnej blízkosti. A žiaľ neviem, či zdrhol ešte predtým, alebo až potom.
Čo si o tom myslíte?Je to maximalna drzost a nula Respektu keď ta pes kusne do tvare
Presne toho som sa obával. Ale je o to zvláštne, pretože inak, myslím, rešpekt má – na povel “nesmieš” reaguje veľmi dobre, aj keď naháňa mačku a poviem “nesmieš”, až ním trhne. Na druhej strane vie, že ak neposlúchne, dostane. Ťažko rozlíšiť, či je to strach alebo rešpekt.
Preco davas tvoju tvar k jeho papuli???? To psy nema nemaju radi.
Práve preto. Chcem, aby bol z mojej strany zvyknutý na čokoľvek a ja som sa nemusel obávať, že ma chňapne (obranne) vlastný pes.
Áno, viem, že je to zle. On zrejme cítil môj hnev, preto neprišiel. Ale vôbec to nie je pravidlom, za normálnych okolností príde s radosťou a dokonca aj potom, ako ho potrestám, udržuje si odstup, ale keď ho zavolám, pribehne. Len asi dvakrát sa stalo, že neprišiel – síce sa rozbehol ku mne, ale potom sa zháčil.
Inak to je môj všeobecný problém. Dám mu k nohe, pekne ma nasleduje, ale v tom sa rozbehne kamsi preč, tak čo robiť? Začať od začiatku, alebo…? Pretože to ma dosť vytáča, ten pocit bezmocnosti, a keď sa to stupňuje, už sa ma začína báť, pritom ho nikdy pri výcviku nebijem, max. mu trochu švacnem rukou po zadku, keď je moc rozbláznený, ale to nie je v hneve.
Alebo teraz posledný prípad – sme si povedali, že na vianočnú večeru bude s nami vnútri, prečo nie, ale začal byť trochu dotieravý, tak mu spoza stola vravím “ľahni”, pes na mňa pozrie, nič, tak pritvrdím, zase nič, len na mňa kuká, tak som po ňom zrúkol, ale on furt nič. Ako som sa pohol k nemu, už odo mňa utekal preč. Pritom viem, že ten povel vie a nemáva s ním problémy, mne to príde tak, ako by len skúša, čo si môže dovoliť.Počujte, ako zistím, že mi pes dôveruje a že ma vníma ako vodcu?Mimochodom, čo robiť v prípade, kedy pes síce ovláda privolanie, no nepríde, pretože sa bojí? Aj keď z môjho pohľadu na to nemá dôvod, nikdy som ho netrestal po tom, čo prišiel.
Alebo to súvisí práve s tou naštrbenou dôverou?Ešte sa chcem spýtať na to trestanie. Teraz, keď máme mačence, pes ich neustále otravuje, vláči v zuboch atď., takže som nútený používať tvrdšie metódy (zdrapnúť za kožu na krku a zatriasť alebo podržať zavretý pysk) aj niekoľkokrát za deň. Je mi to ľúto, ale neviem ako inak to riešiť a takisto mám obavu, že sa to negatívne podpíše na vzťahu psa ku mne. Nehrozí to? Alebo ako by ste to riešili vy?
Asi to urobím, ale najskôr skúsim zmeniť prístup. Ten pes sa ma bojí, ergo prestanem trestať a povely mu budem dávať o čosi viac prívetivejším tónom hlasu. A hlavne popracujem na “ku mne”. Ja som ho to vlastne neučil, stačilo, že od prvého momentu som ho začal ohlasovať meno+poď. Skvele na to reagoval a vlastne aj reaguje, ale nevníma to ako povel, ale skôr doporučenie, takže ho treba naučiť “ku mne”. Mám ešte jedno staré flexi vodítko, poprípade 10m stopovačku. Akurát potrebujem navodiť situáciu, kedy neposlúcha – napr. keď počuje, že niekto prichádza, tak to ide omrknúť a tak podobne.
___________________________________________________
Mr-Pán; Fender-výrobca gitár, Jaguar-môj obľúbený model. 🙂
___________________________________________________
Súhlasím s tým, že som dosť veľký perfekcionista, na druhej strane všade čítam, že treba byť maximálne dôsledný, tým pádom neviem, ako mu niektoré veci “prepáčiť” bez straty autority (ktorú možno ani nemám).
___________________________________________________
S tým súhlasím, o zmene prístupu už som sa zmienil vyššie. A nervózny som žiaľ tiež, keď vidím, že ma má v paži, t.j. keď je vyrušený, uteká pozrieť, kto prišiel atď.
___________________________________________________
Knihy nejaké mám, veľa je toho aj na internete. Všetko som to mal načítané ešte predtým, než som si vôbec toho psa zaobstaral. Žiaľ hrozne veľa vecí vyplynie až zo situácie a ťažko sa na to dá vopred pripraviť. Ono sa to postupne kryštalizuje.
___________________________________________________
Tie má a fakt mu nepovoľujem výnimky. Má ich málo (viac nebolo treba), takže to nie je také hrozné na dodržiavanie.
___________________________________________________
Žrať dostáva vždy v rovnaký čas a na rovnakom mieste – vo voliére. Nasypem do misky granule (NaturCroq Welpen + Biocal + 3x do týždňa jedno celé surové vajce), postavím sa pred dvere voliéry, pes usadne po mojej ľavej nohe. Dám mu “zostaň”, vstúpim do voliéry, pes zatiaľ čaká vonku, položím misku so žrádlom na zem a vezmem misku s vodou. Vyjdem von z voliéry, vodu vylejem, chvíľu počkám, psa pochválim a poviem “môžeš”, na čo vstúpi do voliéry a začína žrať. Zatiaľ mu napustím čerstvú vodu, vrátim sa do voliéry, kde pes žerie, dám povel “ľahni”, čím pes preruší žranie a zároveň mi umožní jednoduchšie položenie misky s vodou. Keď ju položím, vyjdem z voliéry a opäť zavelím “môžeš”. Za pár minúť je hotový, misku vezmem, umyjem a schovám.
___________________________________________________
Pripnem obojok, pristúpim k bránke, dám “sadni”, pripnem vodítko, a zavelím “zostaň”, otvorím bránku, vyjdem von, postavím sa chrbtom a poviem “k nohe”, na čo pes vyštartuje. Žiaľ, keď sme mimo dvora, berie to skôr ako povel na opustenie dvora a veľmi si s tým hlavu neláme. Samozrejme mu to netolerujem.
Vediem ho po mojej ľavej nohe. Keď pes ťahá, so slovami “k nohe” (alebo až doteraz “nesmieš”) trošku tvrdšie ho pritiahnem k sebe, to však vydrží tak päť sekúnd a ťahá opäť, takže v podstate si ho priťahujem neustále. Ak však ide pekne, pochválim ho. Resp. pochválim ho, ak je to možné, on sa totiž na vychádzke veľmi nedá hladkať, niekedy aj uhne. O granule, s ktorými ho normálne cvičím, má tiež len veľmi malý záujem, niekedy ani ten nie.
___________________________________________________
Hladkám ho takmer vždy, keď príde, a to práve preto, že prišiel, aj keď som ho zrovna nevolal.
___________________________________________________
Momentálne ho trénujem tak 2x denne, občas raz, ale občas aj 3x. Vždy doma, dvor je dostatočne veľký a keďže nemám ambíciu naučiť ho kúsať na rukáv či skákať cez prekážky, na cvičák nechodím. Akurát počas prechádzky mu občas dám nejaký ten povel.
Čo sa týka zábavy, tak sa priznávam, že sa s ním hrám len výnimočne. Jeho dosť dlho vôbec nebavilo naháňať loptičku, tak som to prestal riešiť. Teraz, keď ho to už baviť začalo, tak mu ju občas hodím. Prinesie ju, ale veľmi si ju nechce nechať zobrať, skôr mi ju len príde ukázať a potom sa s ňou trošku vzdiali. Aportovanie som ho zatiaľ neučil. Je to v pláne, ale najskôr chcem zvládnuť sadni, ľahni, vstaň, zostaň, ku mne, na miesto, k nohe, voľno a pusť, ono aportovanie nie je zas tak dôležité, aby ho ovládal hneď.
___________________________________________________
Pravidelne sa tu točia tak 4 ľudia (+ my traja, ktorí s ním bývame), menej pravidelne ďalších 6, takže zhruba tých 10 ľudí celkom, z toho 2 deti.
Chováme dve mačky, takisto na dvore, so psami sa stretáva len cez plot, sused chová fenu.