Vtejto časti si vysvetlíme signály, na ktoré psíky väčšinou používajú len časti tela, nie celé telo, preto je náročnejšie ich spozorovať a dešifrovať v kontexte situácie. Niekedy sú také rýchle, že ich zaregistruje len skúsený pozorovateľ.Ale keď už zistíte, že také niečo existuje a budete si svojho psíka najskôr doma a potom aj na vychádzke pozorne všímať, získate cvik v ich vnímaní a celú situáciu začnete chápať po novom. Budete sa cítiť ako človek obdarený niečím, čím iní bežní ľudia nedisponujú.
Nielenže dokážete “čítať“ svojho psíka, ale dokážete to pochopiteľne aj pri iných psíkoch. A vôbec najzaujímavejšie je to pri sledovaní viacerých psíkov pri hre v parku. Zrazu sa pristihnete pri tom, že tlmočíte ostatným majiteľom, čo ich psíky robia, ako rozmýšľajú, čo hovoria druhému psíkovi alebo čo sa chystajú spraviť.
Zívanie
O zívaní sa najviac vie a najviac hovorí, no nie všetci mu priradia správny význam v danej situácii. Ľudia zívajú, keď sú unavení, mozog je odkysličený, sú nevyspatí, v strese alebo sa nudia. Psíky sú na tom podobne, zívajú takisto, keď sú unavené, ale využívajú zívanie aj v iných situáciách.
Psíka môžete vidieť zívať, keď sa chystáte na vychádzku a psík na vás čaká – je vzrušený a upokojuje seba aj situáciu. Alebo v čakárni u veterinára. Určite tam nezíva od nudy, je rozrušený, ten priestor mu je nesympatický, nemá s ním spojené príjemné asociácie a snaží sa dať signál na rýchly odchod a eliminovať pre neho nepríjemnú situáciu. Takisto keď sa doma hádate alebo hrešíte deti. Síce si vtedy psíka veľmi nevšímate, ale keby ste to spravili, videli by ste ho, že sa na vás díva a zíva o dušu. Chce vás zastaviť a upokojiť celú situáciu.
Ja často dovediem psíka k zívaniu pri jeho tréningu s majiteľom. Psík na taký intenzívny a dôsledný tréning od majiteľa nie je zvyknutý a po chvíli začne zívať. Vtedy majiteľovi vysvetlím situáciu a tréning po chvíli ukončíme, lebo je psíkovi už nepríjemný a nedokáže sa viac sústrediť.
Zívanie môžete pokojne používať voči psíkovi aj vy, veľmi dobre tomu rozumie. Ja ho používam pri našej mladšej fenke na jej upokojenie počas búrky alebo ohňostrojov. Vtedy totiž žiadne chlácholenie a upokojujúce slová nemajú žiaden účinok, vlastne majú opačný účinok: psík ich pochopí ako súhlas s jeho vystrašeným správaním a jeho strach len eskaluje.
Olizovanie čumáka
Pohyb jazyka zvyčajne smerom nahor je ťažko pozorovateľný, pretože je nesmierne rýchly, len okamih a už je jazyk zase v tlame. Cvičený pozorovateľ si ho však všimne. Je to jeden zo signálov, ktoré psík vysiela približujúcemu sa psíkovi, alebo sa iný psík priblížil príliš rýchlo do jeho blízkosti. Alebo ho vyšle k vám, keď mu čosi vyčítate a vaše tirády nemajú konca-kraja. Takisto keď sa nakloníte nad neho alebo ho pevne chytíte. Rýchlo si olizne nos a tým vám hovorí, aby ste ukončili tú pre neho nepríjemnú situáciu.
Naša mladšia fenka, ktorá, ako som spomínala, je stále citlivá na hrmenie a ohňostroj, v takej situácii splní môj povel, ľahne si a odtrpí si hrmenie a všetko okolo toho, ale pod chvíľou si olizuje nos a zíva. Viem, že jej je tá situácia nepríjemná, ale musí ju vydržať bez voľakedajšej hystérie a paniky a keď sa na mňa zadíva upreným pohľadom vyjadrujúcim bezmocnosť, ale ochotu, oliznem si akože nos nakoľko mi to môj jazyk dovolí a vyzivujem na ňu (v podstate dosiahnem jazykom len na hornú peru). Ale chápe to, pretože mi odpovedá ďalším oliznutím svojho nosa.
Je zaujímavé sledovať túto našu hru počas hrmenia. Zahrmí, ona začne pobehovať sem a tam a hľadá nejakú psychickú kotvu. Ja jej dám povel na ľahnutie, aby v panike nelietala po priestore, ona si ľahne a pozrie sa na mňa. Ja si obliznem nos, ona po pár sekundách tiež a odvráti pohľad. Pri ďalšom zahrmení sa opäť na mňa pozrie, ja zívnem. Ona zívne tiež a odvráti hlávku. Keď to trvá dlhšie, striedavo si na seba zívame a olizujeme nos (každá ten svoj samozrejme). Ja som rozzívaná tak, že už neviem prestať, aj keď hrmenie dávno skončilo. Zvláštne je, že pes zívne len vtedy, keď to má význam a ja zívam aj teraz pri písaní týchto riadkov.
Zatrepanie ušami
Nie je až taký bežný signál, ale môže sa vyskytnúť. Ja ho u psíkov rozoznávam, pretože vždy vnímam situáciu v kontexte, no bežne ho ľudia neidentifikujú a nepriraďujú mu iný význam, ako sme zvyknutí.
Najčastejšie ho zachytím opäť pri tréningu, najviac keď učím chôdzu tesne pri nohe bez ťahania. Psík, ktorý je u majiteľa zvyknutý na ťahanie v štýle sibírskej trojky, no u mňa musí ísť v zákryte s mojím kolenom a reagovať na moje pokyny, po pár minútach zatrepoce hlavou a ušami. Pre mňa je to signál, že už je to na neho príliš a potrebuje pauzu. Vyčkám na jeho správnu chôdzu aspoň pár metrov a precvičíme niečo iné.
Takisto si tento signál vysvetlíte mylne, keď sa maznáte so psíkom, hladkáte ho a bez prestania láskate po hlávke. Taký psík, ktorému sa to veľmi nepáči alebo v danej chvíli je mu to nepríjemné, to chvíľku vydrží a potom zatrepe hlavou a ako keby si napraví „ofinku“. Neznamená to, že si napráva uši do pôvodného stavu, keď ste mu rozcuchali celú hlavu, ale hovorí vám, že už je mu to nepríjemné a bolo by fajn, keby ste s tým prestali.
Môže sa stať, že psík, ktorý je už starší alebo nie je zvyknutý na takéto intenzívne hladkanie a je dosť sebavedomý a nedotklivý, vás takto upozorní a keď neprestávate, oženie sa po vás. Často sú tomu vystavené deti, keď sú so psíkom bez dozoru a chcú ho donekonečna hladkať. Treba byť vždy pri nich a vysvetliť im celú situáciu. Aj psík má svoje práva a zaslúži si od človeka rešpekt.
Očný kontakt a mrkanie
Priamy pohľad do očí môže psíka vydesiť, vyprovokovať a vyzvať na súboj, podľa okolností samozrejme. Má v sebe obrovskú silu. A to na oboch stranách, u psíka aj u človeka. Treba s ním zaobchádzať rozvážne.
Ak chcete pohľad použiť na upokojenie situácie, alebo ak ho používajú psíky voči človeku, často ho takzvane “skracujú”. To znamená, že nepoužijú pohľad s úplne roztvorenými očami, ale ich mierne privrú. Vždy použite takýto “skrátený” pohľad na psíka, ak ste sa dostali tvárou do výšky jeho hlavy – pri zdvíhaní na stôl u veterinára, pri sklonení sa k nemu, pri pevnom uchopení jeho hlavy v podrepe alebo náklone. Vtedy sú pre psíka vaše oči hrozivé a zastrašujúce. No keď ich privriete a mierne nakloníte hlavu nabok, je to pre neho ľahšie zvládnuteľné.
Ak to neurobíte, urobí to určite váš psík – svoju hlávku bude stáčať nabok, uhýbať pohľadom, privrie oči, aby ste si nehľadeli priamo a konfrontačne navzájom do tváre.
Za bežných okolností, keď sa vám náhodne stretne pohľad s pohľadom vášho psíka, určite váš psík uhne pohľadom prvý. Nemá v úmysle zapríčiniť konflikt. Ak by neuhol hneď, tak minimálne privrie oči do úzkych štrbín a vzápätí uhne očami nabok alebo rýchlo zamrká. Ak by to nespravil, neuhol pohľadom prvý a ani neskrátil svoj pohľad, je to úplne iná téma a treba sa zaoberať vaším vzájomným vzťahom so psíkom, pretože nie je správne nastavený.
Ja okrem skráteného pohľadu používam napríklad aj mrkanie a rýchly pohyb očami do oboch strán, a to opäť pri upokojovaní mladšej fenky kedykoľvek, keď sa na mňa pozrie s otázkou v očiach „ako mám zareagovať, je to v poriadku?“
Keďže svoju plachosť a psychickú nestabilitu zdedila po svojej mame, často mi dávala takéto otázky, keď bola mladšia, a to v najrôznejších situáciách, ktoré nevedela sama vyhodnotiť. Teraz sú už zriedkavé, no dostanem takýto spýtavý pohľad od nej, keď napríklad zachytí zvuk podobný hrmeniu, no nevie ho presne identifikovať. Ja jej naspäť zamrkám a ona sa upokojí a uloží sa mi k nohám.
Zdvíhanie labky
Nie je veľmi častým signálom, ale sú situácie, v ktorých si ho môžete v tomto kontexte všimnúť. Mnohí majitelia si ho mylne vysvetľujú ako ochotu psíka podávať spontánne labku. Keby sme mali možnosť si pozorne pozrieť a rozanalyzovať celú situáciu a to, čo predchádzalo zdvihnutiu labky, zistili by sme, že psíkovi bola tá situácia nepríjemná a snažil sa majiteľa doviesť k jej ukončeniu.
Naša staršia fenka tento signál začala používať už v šteňacom veku, keď sme s ňou chodili po návštevách, vystavovali ju rôznym situáciám, na ktoré si mala zvyknúť a trvali sme na tom, že tú situáciu musí zvládnuť v pokoji v ľahu.
Napríklad u známych či v reštaurácii musela ležať obďaleč alebo pod stolom a čakať, kým sa pokojne najeme, porozprávame a dáme jej voľno. Vtedy po určitom čase zdvihla labku a párkrát s ňou zamávala vo vzduchu. Obzvlášť, keď sa jej nepodarilo získať náš očný kontakt a vytrvalo sme ju ignorovali. Dnes sú pre ňu tieto situácie bežné, má už takmer deväť rokov, takže jej ubudlo temperamentu a pribudlo trpezlivosti, a tento signál už veľmi dlho nemusela použiť.
Vrtenie chvostom
Bežne ho ľudia chápu ako prejav šťastia u psíka. Avšak nie vždy to tak môže byť. Často ho môžete pozorovať ako sprievodný signál v situáciách, ktoré som spomínala pri oňuchávaní zeme alebo spomalených pohyboch, napríklad pri tréningu, keď na psíka majiteľ vyvíja nátlak na urýchlené splnenie povelu a už je podráždený pomalosťou a neochotou psíka. Volá psíka k sebe, psík mal čosi iné v úmysle, takže neprišiel okamžite a v majiteľovom hlase už cítiť nedočkavosť, nespokojnosť a stupňujúcu sa zlosť.
Takto naladenému majiteľovi sa privolanie nepodarí, psík spomalí pohyb až sa úplne zastaví pár metrov od majiteľa a k tomu ešte začne mávať chvostom zboka na bok. A čaká. Samozrejme, nie je to neznalosť povelu ku mne, ale majiteľovi hovorí, že keď sa upokojí, tak k nemu určite príde. Ak to majiteľ pochopí, upokojí sa a pokojným tónom alebo gestom ho vyzve na dokončenie povelu, psík sa radostne pohne a pribehne.
Alebo ak máte do činenia s plachým či rezervovaným psíkom a snažíte sa u neho o rýchle splnenie povelu. Ak na vás nie je zvyknutý, nezvládne to tak rýchlo, ako to vy chcete. Zostane stáť, bude sa na vás dívať pohybujúc chvostíkom. Nie je to od radosti, ale vyčkáva, upokojuje vašu nedočkavosť a nastoľuje tempo, ktoré vyhovuje jemu.
Ak sa k nemu otočíte bokom a budete ho povzbudzovať gestami a príjemným hlasom, šťastne sa pohne smerom k vám až do úplnej blízkosti a bude vám vďačný za to, že ste zmenili prístup a odbúrali naliehanie.
Takéto upokojujúce vrtenie či pohybovanie chvostom prebieha vo výške tela psíka či nižšie. Ak vrtí chvostom vyššie, ako je jeho telo, ide o prejav dominancie voči inému psíkovi či človeku, pretože sa snaží svoje telo opticky zväčšiť a získať psychickú prevahu.
Úsmev
Spomeniem ho len ako zaujímavosť. Je to zvláštny signál, mnohí ľudia sa s ním ešte vôbec nestretli. Používajú ho len niektoré psy, stiahnu pysky do kútikov a odhalia zuby, avšak bez toho, aby ich vycerili, čiže poodhalili horné ďasná. Určite si to nepomýlite s vycerenými zubami.
Väčšinou ho psy používajú ako uvítací signál a priateľský kontakt, no niekedy ho možno považovať aj za upokojujúci signál. Ani odborníci v tom zatiaľ nemajú celkom jasno.
Z našich feniek ho od malička používa naša staršia fenka, ktorá má veľmi priateľskú a kontaktnú povahu ku všetkým ľuďom, ktorí sa dostanú do jej blízkosti. S obľubou takto víta väčšinu našich známych, ktorí musia prekonať dosť veľkú vzdialenosť medzi bránou a vchodom do nášho domu.
My stojíme pred domom a ona sa rúti k bráne rýchlosťou meteora a cerí pysky. Považujeme to za jej uvítací akt a zároveň upokojujúci signál počas jej nájazdu. Len čo sa dostane do ich blízkosti, zapikuje tesne pred nimi a začne sa o nich pokojne obtierať. Po pár sekundách si ide po svojom biznise a návšteva ju už nezaujíma.
Na ulici privíta týmto úsmevom len dobrého známeho, avšak bez nájazdu. Takže tam to považujeme len za uvítací akt.
Rozdelenie
Na záver ešte jeden užitočný signál, ktorý je vysielaný pomocou celého tela:
tesná blízkosť dvoch jedincov (ľudí, dvoch psíkov, človeka a psíka) v psom ponímaní signalizuje hroziaci konflikt. A preto majú psíky tendenciu vtesnať sa medzi dvojicu, rozdeliť ju a tak zabrániť vznikajúcemu konfliktu.
V bežnej domácnosti sa takéto natlačenie psíka obyčajne medzi ľudí (rodičov, partnerov, majiteľa vítajúceho sa s návštevou) považuje za prejav žiarlivosti. S tým to však nemá nič spoločné. Psíky sa vlastným telom snažia oddeliť aj klbčiace sa deti alebo psíky, pretože to vnímajú ako neprirodzenú situáciu, ktorú treba zastaviť.
Dnes sú už v mnohých domácnostiach dva alebo aj tri psíky a často sa vám môže stať, že potrebujete zjemniť alebo zastaviť ich spoločnú neviazanú hru, ktorá presiahla svoje hranice. Pokojne a potichu sa priblížte ku klbčiacim sa psíkom a uvidíte, ako vzápätí spomalia až sa úplne oddelia a po chvíli začnú novú, pokojnejšiu hru.
Nepotrebujete na to žiadny povel, zvukový pokyn, nič, len vlastné telo, výstražne sa k nim približujúce a bez pohybu stojace nad klbkom labiek. Psíky majú veľmi dobré periférne videnie a vnímajú dôkladne všetko okolo seba, aj keď ich pohľad nesmeruje práve tam.
Funguje to však len vtedy, keď ste pre ne autoritou. Ak nemáte vybudovaný správny vzťah majiteľ-psík, môžete tam stáť ako dlho chcete a nič sa neudeje. Najskôr sa posunú ďalej od vás alebo vás rovno zramujú a budú pokračovať v jašení.
Ja tento trik často používam, keď mám okolo seba viac psíkov, ktorých hra mi prestala vyhovovať a chcem ju spomaliť a zmierniť aj jej zvukové prejavy. Naučili ma to naše fenky, ktoré takýmto spôsobom za mňa vždy upokoja mladšie psíky v ich prítomnosti, lebo ich ruší ich temperament a prílišné vzrušenie.
Takto dokážu dokonca upokojiť aj nervózneho a neistého psíka, pobehujúceho sem a tam. Jednoducho sa nad neho postavia, s hlavou nad jeho krkom a psík znehybnie. Vtedy odkráčajú, pretože to vybavili. Psík sa po ich vzdialení od neho opäť pohne, ale je oveľa pomalší a pokojnejší v pohyboch. Skrátka rešpektuje ich názor, čo je správne a čo už nie.
Psychicky vyrovnané psíky nemajú radi okolo seba prílišné vzrušenie alebo rýchle, nekoordinované a nervózne pohyby. Spravia všetko preto, aby situáciu uviedli do správneho stavu.
Poslednú časť tejto série si takisto nenechajte ujsť, pretože ja ju považujem za najužitočnejšiu pre začiatočníkov. Bude sa zaoberať signálmi, ktorými vám váš psík dáva najavo, že vás ovláda a ste jeho majetkom. A to nie je pre žiadneho majiteľa potešujúca správa.
Svetlana Lišková
www.stastnypes.sk
Kedy vás psík upokojuje a kedy vami manipuluje – viete to rozlíšiť? 1. časť
