Aj v dnešnej dobe prevláda názor, že pes do bytu nepatrí. Vraj spolužitie psa a človeka je v bytoch na moderných sídliskách trápením zvierat. Je to však skutočne pravda? Určite nie.
Je síce potrebné dodržať niekoľko pravidiel, ale aj v byte môže váš psík žiť šťastne a spokojne. Veľmi dôležité je však, aby so zadovážením šteniatka súhlasili všetci obyvatelia bytu. V opačnom prípade sa to môže v budúcnosti vypomstiť a najviac na to doplatí psík.
Aké plemeno do bytu?
Do bytu sú najvhodnejšie spoločenské plemená (napríklad Bišónik, Čivava, Pudel, Čínsky chocholatý pes) a psy malých plemien, ktoré sú nenáročné na priestor. Pokiaľ hľadáte do bytu vhodnú rasu, nemusíte však vyberať práve z týchto plemien. Najprv by ste si mali ujasniť, koľko svojmu psíkovi budete môcť venovať času a čo mu môžete ponúknuť.
Pes je záväzok na 10 až 15 rokov, preto by sme mali k jeho zadováženiu pristupovať zodpovedne. Psíka do bytu si nevyberajte len podľa veľkosti, či vzhľadu, ale hlavne podľa povahy. Ak váhate medzi viacerými plemenami, je dobré si zohnať čo najviac informácií. Najlepšie ak sa poradíte aj s „bytovými psičkármi“ vo vašom okolí.
Pokiaľ ste milovníkom veľkých psov, ale neviete, či je taký pes do bytu vhodný, môžete byť pokojný. Aj veľké plemená môžu byť v byte šťastné a spokojné. Najdôležitejšie je, aby mal pes dostatok priestoru pre pohyb a netrpel samotou.Veľký pes v byte vyžaduje aj viac starostlivosti (upratovanie, dlhšie a častejšie prechádzky) a peňazí (viac krmiva a pod.).
Tak či onak, ak by ste sa rozhodli pre ktorékoľvek plemeno do bytu, najdôležitejší je váš prístup a zodpovednosť, aby ste sa mali dobre aj vy, aj váš psík.
Na čo treba dávať pozor
Na príchod šteniatka do bytu sa treba riadne pripraviť. V skutočnosti vás čaká rok trápenia (aj keď milého) a závisí od vás ako to zvládnete. Musíte rátať s tým, že psík môže vo vašej neprítomnosti zničiť všetko možné aj nemožné (k najväčším „kalamitám“ dochádza pri výmene mliečnych zubov- 4.-7.mesiac).
Toto deštruktívne správanie majú niektoré psy len v šteňacom období, iné to neopúšťa po celý život. Preto by sme už na začiatku mali v byte urobiť pár opatrení. Zopár príkladov:
- v našej neprítomnosti odpratať všetky potencionálne nebezpečné predmety (napríklad zasunúť elektrické káble hlboko pod koberec)
- nachystať psíkovi dostatok vhodných hračiek (vyhýbať sa malým predmetom, alebo hračkám, ktoré sa dajú ľahko rozhrýzť)
- odložiť cenné veci, alebo psíka do niektorých miestnosti nevpustiť
- zadovážiť nepreklopiteľné misky na vodu a krmivo
- chodiť so psíkom na časté a dlhé prechádzky
Naša rada: Ak psa ráno pred odchodom do práce poriadne vybeháme, znížime riziko „ničenia vecí“ z nudy. Unavený pes potom väčšinu dňa prespí.
Pes sám doma
Medzi najdôležitejšie pri psíkovi v byte patrí aj príprava na náš odchod. Na začiatku by sme mali odchádzať na kratšie časové intervaly, a postupne ich predlžovať. Psík si časom zvykne, že keď odchádzame, vždy sa vrátime. Týmto prejdeme zbytočným nepríjemnostiam.
Ak by sa ukázalo, že psík aj napriek príprave vo vašej neprítomnosti zavíja, breše či sa dokonca pomočuje (tento jav sa nazýva separačná úzkosť), potrebuje odbornejší prístup (poraďte sa s veterinárnym lekárom, príp. oslovte výcvikové stredisko v blízkom okolí).
Pravidlá na sídlisku
Niektorí ľudia vidia neradi, že máme v byte psov už len zo strachu, že psík bude znečisťovať okolie. Preto by sme mali byť ohľaduplní ku svojim spoluobčanom aj k životnému prostrediu a exkrementy nášho miláčika upratovať. Nielenže sa vyhneme pokute, ale budeme mať aj zásluhu na dobrom mene “bytových psičkárov”.
V meste, v ktorom bývate je potrebné zistiť si aké miestne nariadenia o psoch je tam potrebné dodržiavať (držanie psov, voľný pohyb a pod.).
Na koniec
Každý psík sa má dobre, keď sa mu ľudia venujú. Pokiaľ vieme, čo starostlivosť o psíka v byte prináša a pristupujeme k tomu zodpovedne nie je dôvod, aby sme si ho nezadovážili. Je len na nás, aby z neho vyrástol krásny, zdravý a disciplinovaný psík, s ktorým je radosť žiť. Či už v dome, alebo v byte.
Alexandra Macková
