„Sme bezradní, máme dohryzené prsty na nohách a rukách. Dokola len samé fuj a nesmieš. Bože, a tie moje nové lodičky!”. Takéto a podobné volania o pomoc sa veľmi často zjavujú v mojej mailovej schránke. Povedala som si, že nedopustím, aby sa celá radosť zo šteniatka stratila v záplave chaosu a sklamania.
V predchádzajúcej časti o výchove šteniatka som sa sústredila na to, čo množstvo čerstvých majiteľov šteniatok ani len netuší. Spôsob jeho života pred odchodom do nového domova, život v pôvodnej svorke, príchod do novej rodiny a s tým spojený šok, neskúsení a neznalí majitelia, to všetko má výrazný vplyv na začínajúce súžitie so šteniatkom.
Preto vznikol tento návod ako prežiť … Zistila som totiž, že majitelia majú naštudované, čo majú šteniatko naučiť, ale nevedia, ako mu svoje želanie doručiť, aby sa dočkali pozitívneho výsledku. Jednoducho nič nefunguje a sú úplne v koncoch.
Keď si ho prinesieme domov
Je to šok nielen pre šteniatko, ale aj pre všetkých zúčastnených. Takže s tým treba rátať a nepanikáriť. Nechajme ho poprezerať si celý náš príbytok, samozrejme aj nosom. To je jeho hlavný nástroj na spoznávanie okolitého sveta. A ešte zúbky. Všetky predmety, ktoré by ho mohli zaujímať, už dávno nesmú byť na svojich pôvodných miestach: kvetináče, ovládače, káble, cedéčka, knihy, noviny, obrusy zo stolov, papuče, topánky, oblečenie, papieriky atď. A nebudú ešte niekoľko mesiacov. Tie miesta musia byť absolútne prázdne a nezaujímavé. Na podlahe sa nachádzajú len hračky pre šteniatko. Nič iné. Znamená to okamžite usmerniť deti aj seba, ak sme si zvykli žiť inak.
Deti výskajú od radosti, aké je šteniatko milé a sladké, my máme rovnaký pocit, aj keď sem-tam prerušený prvou bolesťou od jeho ostrých zúbkov. Nastane večer a my konáme, ako sme si prečítali: posledné cikanie vonku vybavené, ideme do postele – šteniatko do svojho pelieška nechce ísť, tlačí sa za nami. Vieme, prečo. Pretože doteraz žilo na jednom mieste so svojou mamou a hromadou súrodencov, pekne v teplúčku, telíčko na telíčku.
Nedivme sa, že kňučí a nechce zostať samé v nejakom novom pelechu a nejakej úplne inej miestnosti. Pomôžete mu tým, že si jeho peliešok dáte čo najbližšie k sebe, tak blízko, ako dokážete tolerovať aj v budúcnosti, keď bude psík dospelý. Nepomôžete mu, ak si dáte šteniatko prvé noci do postele, neskôr si to rozmyslíte a budete trápiť seba aj jeho odúčaním od postele a núteným spánkom v predsieni.
Pokusy kňučaním získať vašu pozornosť a ísť sa ešte hrať dôsledne ignorujte, pokusy natlačiť sa vám do postele trpezlivo potláčajte odnášaním šteniatka do jeho pelieška. Aj desaťkrát, ak treba. Stále robte to isté, aj keď sa vám to zdá nezmyselné a neúčinné. Zhruba po treťom-štvrtom pokuse šteniatko pochopí, že má svoje miesto. Niektoré to skúšajú ďalej, ale nezúfajte. Len pokoj a trpezlivosť. Takto zistíte, aké vytrvalé je vaše šteniatko a tomu prispôsobíte svoje konanie a myslenie.
Zvyknite si na to, že ho budete musieť zo začiatku venčiť každé 2 až 3 hodiny cez deň, ale i v noci. Niektoré šteniatka nočné venčenie nepotrebujú, niektoré áno. Zistíte, či to vaše potrebuje, ak sa bude v noci motať mimo pelieška a ráno nájdete mláčku. Do pelieška si totiž nenaciká, ale vedľa áno. Ja som bola s každým šteniatkom prvé noci v neustálom stand-by režime, ako mamička s čerstvým bábätkom.
Pravidelné venčenie v prvých týždňoch v noci je dôležité na návyk hygieny a špeciálne dôležité pre tých majiteľov, ktorí chcú psíka naučiť cikať a kakať na určité miesto alebo len nechcú mať v budúcnosti svoj nádherný trávnik spálený od moču. Naše fenky rhodézskeho ridžbeka boli od jednej chovateľky, rovnaké plemeno, rovnaký otec – prvá sa nočnému venčeniu pokojne odovzdala a druhá sa mojim pokusom o venčenie náramne divila. Prvá však dodnes (má osem rokov) spoľahlivo ciká výlučne do záhonov s kôrou, kam som ju každú noc každé 3 hodiny nosila, v treskúcich mrazoch.
Druhej som sa prispôsobila, nenútila som ju, keďže vydržala celú noc necikať a neskôr v priebehu celého roka som ju úmorne učila necikať na trávnik. Naučila sa to, ale bolo to náročné na moju trpezlivosť a prácnosť pri opravovaní vypáleného trávnika. Chcelo to neustály dozor pri venčení tak, aby ma nevidela. Keď cikala na nesprávne miesto, zaťala som zuby, aby som ju nehrešila, ale keď cikala správne, výdatne som ju pochválila, aj na diaľku z okna. Nehrešiť je dôležité, pretože niektoré šteniatka by si to mohli vyložiť ako zákaz danej činnosti vôbec a začali by robiť potrebu potajomky. Hovorím zo skúseností, pretože sa mi to stalo s iným šteniatkom oveľa neskôr, keď som túto zásadu porušila a trpko prehrešok naprávala.
Prvý týždeň v novej rodine
Prvý týždeň je veľmi dôležitý na nastavenie úplne nového režimu pre celú rodinu i šteniatko. Cez deň treba venčiť vždy po jedle, spánku a hre. Kŕmiť v malých 5 až 6 dávkach za deň. Povinnosti ste si rozdelili už predtým, poučili ste deti aj starých rodičov, ak s vami žijú v jednej domácnosti. Venčiť aj kŕmiť šteniatko môžu rôzni členovia rodiny, aj všetci, len spôsob musí byť u každého rovnaký. Všetci členovia domácnosti sú šteniatku nadradení, všetci môžu byť vodcovia, ktorí majú v očiach šteniatka autoritu i dôveru (ak si ju vybudujú).
A takisto sa všetci v rodine so šteniatkom aj hráte, pretože práve takto si s ním začínate budovať dôveru a rešpekt. Nezabúdajte, že deťom treba zo začiatku vždy pomôcť pri zvládaní ich vodcovskej úlohy. Buďte pri nich vždy, keď sú so šteniatkom, aby sa všetko správne naučili. Odúčanie od niečoho a učenie nového vás bude stáť neskôr oveľa viac námahy a energie. Nerátajte s tým, že to zvládnu samé. Je to pre ne nezvládnuteľná úloha! A pozor, šteniatko nie je ich hračka.
Stanovený režim dodržiavajte, pretože je to pre šteniatko istota, v ktorej sa dobre cíti.
Prirodzený biologický rytmus psíkov vyzerá takto: skoro ráno sú veľmi živé a bdelé, zhruba od ôsmej hodiny idú do útlmu až na niekoľko hodín a ďalší náboj energie prichádza v neskorých popoludňajších hodinách a večer. Odlišnosti závisia od veku aj temperamentu každého jedinca. Vytvoriť si môžete svoj vlastný režim, psík sa mu dokáže prispôsobiť.
Pre šteniatko je veľmi dôležité, aby bolo stále s niekým a tak si zvyklo na nové prostredie, nový režim a otriaslo sa z prvotného šoku. Venčite ho, kŕmte ho, hrajte sa s ním v určený a stále približne rovnaký čas.
Ak mu podávate jedlo a nezje ho do desiatich minút, zoberte mu ho. Ďalšie dostane až v stanovený čas. Naučí sa dobu na kŕmenie využívať na zjedenie jedla, nie na hranie s ním. Kŕmenie je rituál, nenechajte sa dotlačiť kňučaním a skákaním „ku kŕmeniu divej zveri“. Na jedlo sa trpezlivo čaká, k miske sa neletí, je sa pomaly, s miskou sa nehrá. Miska s jedlom je váš dôležitý nástroj, hneď po trpezlivosti, určený na výchovu šteniatka. U mamy sa šteniatka museli prebojovať k k zdroju mlieka, tlačili sa k miskám, skákali po sebe – to u vás skončilo.
Tu aj vo všetkom ďalšom vám neuveriteľne pomôžu praktické povely „čakaj“ a „sadni“. Naučíte ich spontánne ich vyžadovaním a prirodzenými gestami. Pre čakaj jednoducho zdvihnite varovne ukazovák a povedzte čakaj, poprípade ešte šteniatko jemne pridržte na mieste. Keď sa šteniatko od prekvapenia zastaví, hneď ho pochváľte. Rýchlo pochopí, čo od neho chcete. Neskôr si bude aj dobrovoľne sadať pri tomto povele.
Odteraz budete tento povel používať veľmi často, pri hádzaní hračky, pred jedlom, pred dverami, pri utieraní labiek, zakladaní obojka, odchode na vychádzku, skrátka takmer pri všetkom a zjednoduší sa vám život. Pre povel sadni dvihnite prsty s granulkou kúsok nad hlavičku šteniatka, jeho ňufáčik sa za ňou natiahne a zadoček sa automaticky uloží na zem. Pritom povedzte slovo sadni a je to. V ďalších dňoch to budete stále vyžadovať, so zdvihnutou rukou nad hlavičkou a šteniatko bude vedieť, že si má sadnúť.
Prvé dva povely máte vo vrecku a poriadok v rodine je zjednaný. Neustálym cvičením sa úplne zautomatizujú.V tomto období je odmeňovanie mlskami dôležité pre učenie pozitívnou motiváciou . Majte ich stále pri sebe, vo vrecku, na poličke, pretože odmeniť musíte okamžite, najneskôr do 2 sekúnd. Inak si svoju činnosť s odmenením šteniatko nespojí. Po čase už mlsky nebudete potrebovať.
Učte šteniatko oddychovať v určený čas, keď potrebujete nerušene pracovať. Neustále vás bude prenasledovať, nech budete robiť čokoľvek, rátajte s tým. Spravte mu denné miesta v každej miestnosti, kde sa počas dňa nachádzate.
Dovoľte mu, nech vás sleduje pri vašich činnostiach práve z týchto miest. Keď bude odtiaľ odbiehať a motať sa vám pod nohami, jednoducho mu ukážete prstom na jeho miesto a pomôžete mu, aby tam odišlo a aj zotrvalo. Len tak pochopí, že práve tam má byť a nič sa mu tam nestane. Slovný povel nepotrebujete, ale používajte ho spolu s gestom pre budúcnosť.
Po približne 3-4 privedeniach na miesto zmysel povelu pochopí. Za pokoj na mieste spočiatku aj na pár sekúnd sa s ním za odmenu pohrajte a vzápätí pokračujte vo svojej činnosti. Nenechajte sa ním zdolať, aj keď to vyzerá, že ono na tom mieste nevydrží. Stále postupujte rovnako, pokojne a trpezlivo.
Čas pobytu na mieste budete postupne predlžovať. Keď ho v mene disciplíny vyvriete zo svojej blízkosti, bude vás o to viac otravovať kňučaním. Povel miesto šteniatko pochopí za jeden deň. Už na druhý deň to budete mať jednoduchšie. Takto šteniatko učíte samostatnosti. Najskôr pri vás a na svojom mieste, neskôr samé, keď ste vy v inej miestnosti a oveľa neskôr aj úplne samé doma. A ďalší povel máte vo vrecku.
Prvý mesiac v novej rodine
Najväčším problémom pre prvomajiteľov býva nezvládanie intenzívnej hry u šteniatka. Jeho dynamika, temperament, kúsanie, žobranie a dožadovanie sa čohokoľvek sú pre neznalého človeka šokujúce. Vy však viete využiť už tri povely, aby vás šteniatko nevytáčalo a dokázalo ovládnuť svoje ohromujúce nadšenie pre všetko.
Musíte sa naučiť pracovať aj so svojím telom – psíky samotné to veľmi účinne používajú (vrážajú do vás pri hre, odtlačia vás na gauči, vyskakujú na vás, predbiehajú sa tam, kde to nechcete). Rozhodný rozkročený postoj na upútanie pozornosti, odsunutie nohou, keď sa tlačí tam, kam nemá, “zamrznutie” v pohybe na upokojenie vzrušenia alebo vyjadrenie nesúhlasu s kúsaním ruky, nohy, varovný ukazovák alebo dokonca dotyk do jeho ramienka, krku či bokov na prerušenie nekalej činnosti vám budú veľmi nápomocné.
Práca s hlasom a intonácia je rovnako dôležitá: maximálne nadšenie pre privolanie, pokojná a príjemná pochvala, vyčítavé a prísne “ee” pre nežiaducu činnosť, keď ste ho pri nej dolapili či ticho na znak ignorovania. Intonácii psíky rozumejú, vašim slovám ešte nie. Tie budú rozoznávať až oveľa neskôr, keď ich budete neustále používať v tých istých situáciách. Naše fenky, aj cudzie psíky, ktoré som mala v opatere, dokázali po krátkom čase rozoznávať význam krátkych viet. Chce to však viac skúseností.
Dôležitá je znalosť postupnosti vo využívaní týchto nástrojov: najskôr použijete slovný povel, ak ho šteniatko pozná. Ak nereaguje, použijete dotyk. Ak ani na dotyk nezareaguje, vytlačíte ho z pozície svojím telom a pošlete ho vztýčeným ukazovákom na miesto. Ukazovák držíte nehybne nasmerovaný na miesto, až kým šteniatko na ňom nezakotví. Potom sa môžete odvrátiť a budete ho ignorovať. Po chvíľke ho pochválite za pokoj na mieste a odmeníte hrou. Vaša pozornosť je preň obrovskou odmenou. Využívajte ju a pracujte s ňou.
Všetky povely, ktoré už šteniatko vie, využívajte v bežnom živote. Len tak sa stanú alfou a omegou. Nezostaňte len pri základných sadni, ľahni, ku mne apod. Zavádzajte stále nové a nové pre určité situácie. Jednoducho tým, že to dané slovo poviete počas spontánneho vykonania želanej činnosti a vždy ho budete v tej situácii používať, napríklad: povedzte cikať počas cikania a onedlho bude cikať na povel, povedzte oddychujeme, keď bude driemať na mieste a bude po čase oddychovať na povel, povedzte oči, keď kontrolujete očká, bruško, keď ho prevalíte na bruško kvôli kontrole kože, kliešťov, zuby, keď mu otvárate papuľku kvôli kontrole a čisteniu zúbkov, obojok pri nasadzovaní obojka, kabátik pri obliekaní atď.
Slovo vyslovujte pokojne, pomaly a zreteľne. Po krátkom čase ho šteniatko bude vedieť rozoznať a pokojne sa situácii podvolí, pretože bude vedieť, čo sa od neho očakáva. Pokojne použite pred týmto povelom ešte povel čakaj na zastavenie šteniatka pred manipuláciou s ním. Keď v nejakej situácii potrebujete použiť predmet (kefu, handričku, kabátik), najskôr mu to dajte oňuchať.
Pri pokuse o zahryznutie vyslovte výrazné “ee” a opäť dajte predmet len oňuchať. Takto ho naučíte pokojne si nechať pripnúť obojok, vôdzku, kabátik, neskôr náhubok, kvapnúť kvapky do očí či uší alebo vyčesať srsť a utrieť labky. Šteniatko alebo dospelý psík si nemusí zvyknúť na predmet, na ktorý ste ho od začiatku postupne neprivykali. Dokonca by ste mohli u neho vypestovať časom až averziu voči nemu (veľmi časté sú problémy s kefami alebo kabátikmi).
V tomto období ho často volajte menom, aby si zvyklo, že je to jeho meno. Tón je vždy príjemný a radostný. Vo vnútri mu pripínajte vôdzku na obojok, len tak cvične a bez vychádzky. Poťahanie vôdzkou využijete na usmerňovanie a vyrušenie pri nekalej činnosti alebo bláznivej hre. Občas ju chyťte a ťapnite si ľavou rukou na stehno a mlskou prilákajte hlavičku ku kolenu. To je začiatok spontánneho učenia chôdze pri nohe. Ak mu to bude známe z interiéru, budete to mať jednoduchšie vonku, kde ho upúta všetko, len nie vy a budete musieť bojovať s ťahaním.
Keď ho budete volať menom a šantivo lákať k sebe, hovorte “ku mne” v prípade, že už beží k vám. To je návod, ako už doma učiť povel ku mne a plynule na tom pracovať aj vonku, kde to bude oveľa zložitejšie.
Ak v rámci hry položíte ruku s mlskou na zem a počkáte, až šteniatko skúsi všetko, čo vie, aby sa k nej dostalo a nakoniec si ľahne, povedzte pri líhaní slovko “ľahni”. To je začiatok na nácvik povelu “ľahni”. Cvičte ho vždy v rámci hry. V rámci jednej hry sa sústreďte vždy len na jeden povel, aby sa postupne každý zautomatizoval.
Ak chcete šteniatku čosi zakázať (a je toho na začiatku dosť), hneď vyslovte aj ďalší povel na nejakú činnosť, aby ste jeho mozog presmerovali na novú aktivitu a nevrátil sa k pôvodnej. Napríklad, šteniatko niečo skúma na zemi a vy nechcete, aby sa tým zaoberalo. Vyslovte výstražné ee a hneď povel ku mne alebo povel hračka a ukážete mu hračku. Šteniatko nechá predmet predmetom a keďže je zvedavé, letí k vám pozrieť si to, čo máte v ruke. A vy máte okamžite dôvod ho pochváliť, nie trestať.
Už od začiatku si zvyknite vyslovovať jeho meno len príjemným tónom na volanie alebo upútanie pozornosti. Pri zákazoch jednoducho na jeho meno zabudnite. Len slovo pre zákaz a dosť. Šteniatko sa naučí reagovať na svoje meno na prvé počutie a čakať čosi príjemné. To vám veľmi pomôže pri nácviku privolania vonku, v sťažených podmienkach, keď ho upúta aj šelest lístia, len nie vaše volanie.
Možno sa vám zdá, že toto je nezvládnuteľné už prvý mesiac, čo ste si ho priniesli. Je to len zdanie. Šteniatko veľa vycíti a pospája si súvislosti. Ak vyžarujete pokoj, ste trpezliví a láskaví, trváte si na svojom až do konca, reagujete logicky a stále konzistentne, učiť sa bude prekvapujúco rýchlo. Ak bude reagovať nesprávne, nie je to jeho chyba, ale vaša. Váš postup alebo technika nebola jednoznačná. Musíte nájsť chybu a opraviť postup. Alebo ste jednoducho len netrpezliví. Neexistuje hlúpe šteniatko, len nedokonalý majiteľ.
Do jeho štvrtého mesiaca
Ak ste sa podľa tohto návodu prehrýzli prvými dvoma mesiacmi, mali by ste byť zo seba nadšení. Šteniatko bude vedieť, čo znamená sadni, ľahni, čakaj, miesto, čiastočne ku mne a k nohe, nechá sa dobrovoľne poprezerať alebo obliecť a bude viac-menej disciplinovane čakať na jedlo, vychádzku, neskákať na návštevu a robiť potrebu len vonku. A to stále ešte žije na “šteňací pas”, čiže užíva si najvyššiu mieru vašej tolerancie a trpezlivosti.
Vonku to bude výrazne slabšie ako doma, ale budete to trénovať na každej vychádzke. Budete mu vyhľadávať zaujímavé vychádzkové lokality, ako sú detské ihriská, autobusové a vlakové stanice, nákupné centrá a návštevy v zoo alebo na farmách (kde je to povolené). Ak to neurobíte kvôli neukončenému očkovaniu, prídete o jedno z najdôležitejších socializačných období v živote psíka, ktoré už nedoženiete. Následkom budú jeho nesprávne reakcie na vonkajší svet aj v jeho dospelosti. V dnešnej dobe je vakcinácia a veterinárna starostlivosť o psíkov a zvieratá tak masívna, že pri obozretnom správaní vonku tento rizikový faktor pokojne prekonáte.
Piaty a šiesty mesiac veku
Práve šteniatku vypršalo “leháro”, čiže jeho šteňací pas a musí sa zaradiť medzi mladé psíky. Porozmýšľajte o spoločnom cvičení v nejakom kynologickom klube s inými psíkmi alebo o individuálnom trénerovi, ktorý má určite aj svoje psíky a vy sa môžete učiť spolu s nimi. Pomôže vám posúdiť jeho schopnosti a sústrediť sa na odbúravanie nedostatkov a preklenutie puberty. Alebo poradí ďalšie aktivity na trávenie spoločného času so psíkom (agility, turistika, účasť na výstavách), podľa toho, k čomu inklinujete vy a vaša rodina.
Svetlana Lišková
www.stastnypes.sk
