Na naučenie povelov nepotrebujete byť skúseným kynológom. Aj keď samozrejme existujú kynologické techniky, ktoré sú overené dlhoročnou praxou. Vy ich však vôbec nemusíte poznať a mladého i dospelého psíka či dokonca 2-3 mesačné šteniatko naučíte nenásilným spôsobom v rámci hry čo chcete.
Nezabudnite, že vaše vnútorné nastavenie psík veľmi citlivo vníma a reaguje naň. Vodca nikdy nie je v žiadnej situácii neistý, nepokojný, nerozhodný a netrpezlivý. Ak je, tak nie je pre psíka vodcom a on ho podľa svojej logiky nemá dôvod poslúchnuť. Dokonca ani šteniatko to nespraví. Ak ste schopní vlastnej sebareflexie a intenzívne popracujete na odbúraní svojich nedostatkov, úspech v podobe poslušného psíka sa dostaví obratom.
Tu uvedené spôsoby učenia povelov sú vhodné pre šteniatka aj staršie psíky v rôznom veku. Takže neváhajte, vyskúšajte to a budete príjemne prekvapení.
Sadni
Najľahšie zvládnete povel sadni. Použite čas pred kŕmením, aby ste šteniatko naučili pokojne čakať na svoje jedlo: ukážte mu ruku s granulkou v prstoch a dajte mu ju nad hlavičku. Šteniatko sa natiahne ňufáčikom za granulkou a zadoček ho preváži a uloží sa na zem. V momente, ako si sadá, povedzte slovo “sadni“ a vždy ho opakujte, keď si bude šteniatko spontánne sadať. Takto si spojí činnosť sadania s povelom a neskôr si bude sadať na tento povel. Urobí to vždy, keď vám niečo uvidí v ruke, aby to dostalo.
Ľahni
Povel ľahni tiež naučíte aj úplne malé šteniatko počas hry. Ukážte mu ruku s granulkou a položte ju na zem. Tak, aby sa ku granulke nedostalo. Šteniatko pre odmenu spraví všetko, čo vie. Až si po všetkých pokusoch ľahne a po ležiačky sa bude snažiť dostať ku granulke. V momente, ako si ľahlo, vyslovte slovo „ľahni“ a granulku uvoľnite z prstov, nech si ju môže zobrať.
Neustálym opakovaním tejto malej hry si bude šteniatko líhať vždy, keď uvidí ruku na podlahe. Neskôr, keď bude dobre reagovať len na slovo, môžete začať používať aj gesto (ukazovák ukazuje na zem) a v dospelosti bude reagovať len na toto gesto, bez slovného povelu. Takže podľa okolností budete môcť použiť buď slovný povel, alebo gesto.
Miesto
Povel miesto je veľmi užitočné naučiť už počas prvých dní, ako si šteniatko prinesiete domov. Šteniatko bolo zvyknuté žiť na hromade so svojou mamou a kopou súrodencov, takže sa vám bude neustále motať pod nohami a dožadovať sa kontaktu s vami. Povelom miesto ho začnete učiť samostatnosti a spravíte si životný priestor pre seba – pre svoju činnosť alebo pre oddych.
Vyberte mu vhodné denné miesta v každej miestnosti, kde sa počas dňa nachádzate. Také miesta, aby odtiaľ na vás dobre videlo. Vždy, keď ho budete mať pod nohami, ukážete na jeho najbližší peliešok a vyslovíte povel miesto. Ukazovákom ho tam postupne navigujte a keď sa naň na pár sekúnd uloží, pochváľte ho. Vzápätí sa otočte a choďte si za svojou prácou. Šteniatko pravdepodobne hneď, ako sa otočíte, vstane a pobeží za vami. Opäť ho tam vrátite, aj s odmenou, až pochopí, že odmena je za pobyt na mieste.
Opakujte to toľkokrát, koľkokrát treba. Bez podráždenia či zlosti, pokojne. Po pár razoch šteniatko už vie, čo od neho chcete a intervaly na mieste môžete začať pomaličky predlžovať. Používajte tento povel v bežnom živote a on sa zautomatizuje. Psíky majú rady miesta, kde môžu nerušene oddychovať a zároveň sú vo vašej blízkosti, s dobrým rozhľadom po byte.
Zostaň, čakaj
Ak už šteniatko spoľahlivo ovláda povely sadni, ľahni, miesto, môžete vo vnútri aj vonku začať učiť povel zostaň alebo čakaj. Medzitým má 3 či 4 mesiace, naučili ste ho ovládať svoju netrpezlivosť a rešpektovať vaše želania. Učenie vonku je náročnejšie, pretože je tam veľa vzruchov a sústredenie na vás je preň veľmi ťažké. Pripnite mu vôdzku, dajte ho ľahnúť, vy stojíte pred ním a povedzte zostaň (alebo čakaj). Pomaly pred ním ustupujte a dlaňou mu ukazujte, že má zotrvať na určenom mieste.
Vráťte sa k nemu skôr, než sa z pozície pohne a výdatne ho pochváľte. Vzdialenosť od neho predlžujte, ale vždy len potiaľ, kým sa nepohne z ľahu. Ak sa pohne, vráťte ho bez komentára na pôvodné miesto a povel zopakujte. Na začiatku všetko robte s odmenou v podobe hračky alebo jedla, podľa toho, na čo lepšie psík reaguje. Keď to šteniatko dokáže robiť spoľahlivo, môžete sa od neho vzďaľovať už aj chrbtom k nemu a na väčšie vzdialenosti.
Rovnako naučíte aj povel čakaj. Rozdiel medzi týmito povelmi je v tom, že pri povele zostaň sa po psíka vždy vrátite, kým pri povele čakaj ho uvoľníte ďalším povelom aj na diaľku. Ľuďom sa tento rozdiel zdá nepodstatný, no pre psíka je dobre rozoznateľný a logický.
Príklad: psíkovi dáte povel zostaň pred obchodom, kým si vy nakupujete. A on tam skutočne bude čakať, až kým sa po neho nevrátite. Alebo doma dostane povel čakaj, keď príde návšteva a vy sa s ňou chcete zvítať. Psík je obďaleč, musí čakať a nevyrušuje vás ani návštevu. Po vašom zvítaní ho na diaľku uvoľníte, napríklad povelom „privítaj sa“.
Alebo vonku, keď je psík na voľno ďaleko pred vami a vy chcete, aby sa pohyboval okolo vás v kratšej vzdialenosti. Dáte povel čakaj, psík vás v diaľke počká, vy sa priblížite podľa uváženia a na diaľku ho zase uvoľníte povelom „voľno“.
Psíky veľmi dobre rozlišujú tieto jemné nuansy, ak ich vy sami dôsledne dodržiavate. Vyžadujte tieto povely v bežnom živote, po pár mesiacoch budú pre psíka úplne automatické a vy nimi môžete riešiť ovládanie psíka práve potrebným spôsobom. V začiatkoch výcviku rátajte s tým, že vykonanie nemusí byť hlavne vonku stopercentné, ale trvajte si na svojom, pokojne a trpezlivo.
Návšteva v byte alebo vzruchy vonku sú veľmi silné a nie vždy sa psíkovi podarí ovládnuť sa a poslúchnuť. Je to normálne. Keď to však zvládnete, začali ste ho riadiť na diaľku, čo vôbec nie je jednoduché. Vy však môžete byť na seba i na svojho psíka náramne hrdí.
Ku mne
Povel ku mne začínate učiť veľmi spontánne vo vnútri, bez toho, aby ste mali pocit nejakého výcviku či tréningu. A začnite hneď, ako si šteniatko alebo staršieho psíka prinesiete domov. Najskôr ho naučte reagovať na svoje meno tak, že ho vyslovujete príjemne a radostne. Na takýto tón šteniatko vždy zareaguje otočením hlávky k vám. Ak obrátenie pozornosti na vás odmeníte granulkou, zvykne si vždy sa k vám obrátiť, keď vyslovíte jeho meno.
Keď to zvládlo, pridáte k tomu slovká „ku mne“ a lákate ho tlieskaním, slovným povzbudzovaním alebo hračkou na hru. Keď už k vám letí, vyslovte „ku mne“ a chváľte ho, až kým k vám nepribehne. Keď to robí stopercentne doma, pokračujte takýmto spôsobom aj vonku.
Nikdy nevolajte prísnym tónom alebo nahnevane či podráždene, keď sa to nepodarí na prvý raz. Na taký tón k vám nepríde ani dospelý psík ani šteniatko. Keď už raz dáte povel ku mne, musíte spraviť všetko pre to, aby psík prišiel. Tlieskajte a povzbudzujte ho hlasom, ustupujte pred ním poskakovaním alebo pobehnite opačným smerom, aby vás začalo šteniatko naháňať. Psík nesmie zistiť, že k vám nemusí na tento povel pribehnúť a vy naň nemáte na diaľku nástroj ako ho privolať.
Keď už je pri vás, dajte povel sadni, odmeňte ho a až po chvíľke uvoľnite. Psík by nemal pribehnúť po odmenu a svojvoľne vám zase odbehnúť. Keď tento povel učíte staršieho psíka, postup je rovnaký – musíte byť skrátka zaujímaví aj pre neho. Zistite, na čo najviac reaguje a to používajte ako vábidlo.
Ako pomôcka sa okrem jedla či hračky pri starších psíkoch často používa stopovačka, 10 metrov dlhá vôdzka, ktorá je pripnutá k obojku počas voľného pohybu a koniec si psík ťahá po zemi. Majiteľ sa musí pohybovať vždy niekde okolo vôdzky, aby si ju v prípade potreby prišliapol a psíka myknutím po 2-3 sekundách upozornil, že dal povel a má naň patrične reagovať. Alebo si psíka pomocou vôdzky dokonca až pritiahne, ak psík vôbec nereaguje.
Ak máte so psíkom vybudovaný vzťah, má k vám dôveru a rešpektuje vás, naučíte ho tento povel len prilákaním a neustálym odmeňovaním, aj keď v začiatkoch až na niekoľký pokus. Ja som stopovačku musela použiť len výnimočne pri niektorých cudzích psíkoch, ktoré ma nepoznali a opatrovala som ich veľmi krátko, 1-2 dni. Potrebovať však budete hlavne pokoj a chladnú hlavu. A trpezlivosť.
K nohe
Keď šteniatko pochopilo povel ku mne a podarí sa vám ho vždy k sebe prilákať, môžete ho počas hry učiť aj povel k nohe. Utekáte pred ním, v ľavej ruke máte granulku, ktorú vidí a cíti a beží za ňou. V momente, ako sa hlavička priblížila k ruke s granulkou, ktorá je stále v blízkosti vášho ľavého kolena, vyslovte k nohe a nechajte mu granulku chvíľu len oblizovať. Keď ste takto so šteniatkom prebehli pár metrov, nechajte mu ju zožrať a pochváľte: výborne k nohe.
Toto ho trénujte vždy, keď sa s ním naháňate a čoskoro zistíte, že rozumie vášmu pokynu. V takom prípade mu môžete cvične pripínať aj ľahučkú vôdzku, aby si na ňu zvyklo. Keď sa jej nebráni, vôdzku zdvihnite zo zeme a uchopte ju do pravej ruky (psík kráča popri ľavej nohe). V ľavej majte vždy v blízkosti kolena odmenu na oblizovanie, ktorú mu uvoľníte na zjedenie až po niekoľkých krokoch či metroch. Takto si šteniatko úplne spontánne zvykne kráčať popri vašej nohe a nepredbieha vás. Cvičte to aj vonku, aj keď tam vám to môže ísť ťažšie. Ale zvládnete to aj tam a nikdy nezistíte, čo je problém s ťahaním na vôdzke – taký častý jav u mnohých psíkov.
To nechaj
Doma, ale aj vonku spoznáte užitočnosť ďalšieho povelu to nechaj. Väčšina psíčkarov používa pre tento účel povely „fuj“ alebo „nesmieš“. Pre mňa majú tieto slová negatívny náboj a tendenciu uviesť človeka do nepokojného až vystrašeného stavu, pretože vonku obyčajne psík nepočúvne na prvý raz.
Pokojne a autoritatívne uprostred reči vyslovené „to nechaj“ a vzápätí ďalší pokyn na inú činnosť, aby sa mozog okamžite presmeroval na novú aktivitu (napríklad „preč odtiaľ“, „ideme“ alebo „ku mne“), neprivedie človeka do nervózneho alebo panického rozpoloženia. Psík na to ľahšie reaguje a je prístupnejší ďalším povelom. Každý spôsob je však dobrý, ak vám na vášho psíka funguje.
Takže v rámci hry si zoberte do ruky granulku a ukážte ju psíkovi. Keď si ju bude chcieť zobrať, zavrite dlaň. Rukou nehýbte. Znovu dlaň otvorte a zavrite, keď sa ňufáčik priblíži ku granulke. Opakujte dovtedy, kým psík nezostane nehybne stáť alebo sedieť aj pred otvorenou dlaňou s granulkou, bez pokusu si ju zobrať. Nesmie vám ju ukradnúť, musíte byť v strehu a dostatočne rýchli. Keď bez pohybu sedí a čaká, čo bude ďalej, pochváľte ho a dajte mu druhou rukou inú pripravenú granulku alebo ešte lepšiu dobrotu.
Až keď ste si istí, že to pochopil, pridajte pri precvičovaní slovo “to nechaj”, kým je dlaň otvorená, a pochváľte slovne “výborne to nechaj”. A odmeňte inou granulkou. Trénovať môžete aj s inými predmetmi v ruke, postup je rovnaký. Keď psík rozoznáva pokyn to nechaj, cvičte ho tento povel na najrôznejšie predmety schválne pohodené okolo. Trebárs aj na akože rozsypané granulky alebo dokonca vaše jedlo v jeho dosahu. Vždy však len pod dohľadom. Ak je psík sám doma alebo v miestnosti, vaše jedlo nemá čo robiť v jeho blízkosti, určite by sa neovládol.
Rôzne predmety, ktoré ho takto naučíte ignorovať, môžete cvične pohodiť kedykoľvek na zem. Po čase ich bude stopercentne prehliadať a nevšímať si ich, aj keď budú na neobvyklých miestach, čiže na zemi. To však neočakávajte od šteniatka alebo v začiatkoch výcviku. Je to náročný povel na sebaovládanie. Ľahšie to dokážu dospelé psíky alebo veľmi pokojné a submisívne šteniatka.
Keď tento povel dobre natrénujete vo vnútri, vonku ho môžete veľmi dobre využiť na špeciálne zaujímavé a pre nás ľudí nechutné “záležitosti”, ktoré šteniatka aj dospelé psíky s obľubou všade vyňuchajú, požerú a ešte použijú aj na vylepšenie svojho exteriéru.
Žiadna panika, aj keď už žerie. V danom momente vám nepomôže krik, rozčúlenie a „pena na ústach“. Len dôrazný povel to nechaj a čo najrýchlejšie prísť ku psíkovi. Ak psík nereaguje na slovný povel, razantne sa ho prstami dotknite v oblasti slabín, ramena alebo krku. Psík určite odskočí a pozrie sa na vás. Postavte sa rozkročmo nad „nález“ (vyjadrujete tak telom svoj nárok naň) a odmeňte ho náramne zaujímavou maškrtou, ktorú máte so sebou len pre tieto účely. Ak nemá tendencie po ňom znovu chňapnúť, znovu ho odmeňte a pokojne odkráčajte z daného miesta.
Niektoré psíky či šteniatka sú obzvlášť vytrvalé a vracajú sa po chvíli späť ku koristi, ktorú vám museli prepustiť. Postup len zopakujte. Toľkokrát, koľkokrát bude treba. Neustálym cvičením bude ich snaha zaoberať sa týmito nálezmi slabnúť.
Ak sa psík stihol aj „nakrémovať“, kým ste pribehli, nič s tým nenarobíte. Dokončite cvičenie aj vychádzku a tešte sa na pomstu v podobe dôkladnej sprchy. Vašu rozhorčenosť by psík aj tak nepochopil a pokladal by ju len za vašu slabosť. Tak na čo zbytočne strácať body, no nie?
Po čase ho budete odvolávať aj na diaľku povelom to nechaj a vzápätí ďalším ku mne, preč odtiaľ či pokračuj. Keď k vám pribehne, vždy ho odmeňte maskrtou. Aby vedel, že keď sa vzdá jedného, dostane iné, možno lepšie.
Rozlišujte však medzi oňuchávaním a žraním týchto nepekných vecí. Oňuchávanie je získavanie informácií o veci a je v poriadku. Psík si tak rozširuje rozhľad a stav informovanosti (my zase čítame noviny). Požieranie je zbytočné a často zdraviu nebezpečné. Správny spôsob zákazu to dokáže vyriešiť.
Svetlana Lišková
www.stastnypes.sk
