Nikto nepochybuje o tom, že svojho psa máte radi. Len sama láska však nestačí. O svojho psa sa musíte vedieť adekvátne jeho potrebám postarať. To sa týka aj potravy a kŕmenia. Tak ako u ľudí, aj u psov platí, že láska ide cez žalúdok. Nie že by vás pes mal menej rád, keď ho kŕmite granulami namiesto jeho obľúbeného mäsa.

Pravdou ale je, že slabo alebo nesprávne živený psík nebude tým veselým a milým spoločníkom, akého by ste chceli mať. Ťažko sa bude radovať s vášho príchodu, behať za loptičkou a šantiť s ostanými psami, keď bude hladný, slabý, alebo naopak prejedený, ťažkopádny, nafúknutý. Správne živený pes musí mať krásnu, lesklú srsť (samozrejme je to závisle od plemena a štruktúry srsti), je živý, spokojný a energický. Akákoľvek odchýlka signalizuje nesprávnu životosprávu.

Šteniatka potrebujú jesť niekoľkokrát denne. Bežný, pracujúci človek asi ťažko zabezpečí pravidelné kŕmenie päť – šesť krát denne v menších dávkach. Môj názor aj skúsenosti sú také, že šteniatku nie je treba upierať jedlo. Pokiaľ nie je vyslovene pažravé, môžete mu nechať misku s jedlom prístupnú pokojne celý deň. Normálny pes si vezme toľko, koľko potrebuje. Vždy sa dá prístup k jedlu obmedziť, keď si majiteľ všimne, že psík nebezpečne priberá, prípadne mu býva zle z prežratia. Ak sa niekto chce striktne držať učebnicových rád, bude musieť obetovať veľa času.

Pravdou je, že pri stálom prístupe k jedlu je ťažšie učiť čistotnosti. Keď má psík plné bruško, a potrebuje sa vyprázdniť, ťažko na vás bude pár hodín čakať. Pri úplne malých šteniatkach je teda možné buď byť so psom doma, dať mu nažrať a ísť venčiť, alebo nechať psíkovi prístup k jedlu celý deň a zmieriť sa s tým, že učenie k čistotnosti bude zdĺhavejšie. Prípadne čo najskôr učiť psíka jesť v dlhších časových úsekoch a nie tak často.

Ja som to vyriešila tak, že moje psy majú prístup k jedlu celý deň od šteniatka. Už sú dospelé a nič som nezmenila. Nie sú pažravé, a ani s ich čistotnosťou nemám problém. Počula som aj názory chovateľov, ktorí sa prikláňajú k tomu môjmu s dodatkom, že niekedy je odopieranie jedla viac na škodu, pretože keď sa potom pes dostane k jedlu, nevie sa dojesť. Aj tu platí to toľkokrát opakované, že každý majiteľ by mal svojho psa poznať, alebo čo najskôr spoznať a podľa toho sa zariadiť.

Kedy psovi podávať potravu?

Nechcem však, aby sa majitelia, ktorí dávajú psovi potravu v pravidelných intervaloch, cítili zle. Výhody pravidelného kŕmenia sú nesporné. Pes by mal mať zdravý hlad a vyžrať misku hneď ako ju dostane pred seba. Pri tomto spôsobe je možné napríklad učiť psa privolaniu. Bežne sú rady cvičiteľov na tému privolanie orientované na jedlo. Keď je pes hladný, je prístupnejší poslúchnuť, pretože vie, že za odmenu dostane niečo dobré. Nie je to trápenie psa, veď pes dostane to, čo potrebuje a čo mu patrí – jedlo. Vy len využijete jeho hlad. Je to pre jeho dobro.

Ďalšou výhodou je, že máte kontrolu nad množstvom jedla, ktoré pes požije. Zbytočne sa neprejedá, nie je mu zle, nemá tráviace ťažkosti. Nie je zriedkavé, že pes sa prežerie a potom zostane neporiadok upratať vám. Nehovoriac o tom, že to nie je zdravé a prejedený pes je tak isto neveselý spoločník ako hladný pes. To znamená aj odloženie bláznenia sa, akýkoľvek namáhavejší pohyb či tréning. Pred výcvikom je to veľmi dôležité kvôli tomu, že nažratý pes nie je tak pohyblivý, ani nemá na pohyb veľkú chuť, navyše si môže ublížiť. Nie je zriedkavosťou už spomínaná torzia žalúdka, či zvracanie. Na pochopenie si stačí predstaviť, ako by ste asi mali chuť behať a cvičiť s plným žalúdkom vy. Okrem toho by ste stratili významnú motiváciu pri výcviku a to je práve hlad, chuť na niečo dobré a výrazne vyššia ochota psa s vami spolupracovať.

Čo robiť ked pes odmieta žrať?

Čo však robiť, keď máte iný problém – keď pes nechce žrať? Platí, že pokiaľ pes nemá chuť na jedlo, má nejaký problém. Ak nežerie jeden deň, neznepokojujte sa. Väčšina psov nie je ako my, dokážu si regulovať príjem potravy a niekedy jednoducho nežerú, pretože nemajú hlad alebo sa potrebujú prečistiť, uvoľniť žalúdok. Ak však nechuť k jedlu trvá dlhšie, a pridá sa k tomu aj neprijímanie tekutín, je na mieste sa znepokojovať a čo najskôr vyhľadať veterinára. Je to najčastejšie sa vyskytujúci syndróm, znamenie, ktorým nám pes sám dáva na vedomie, že niečo nie je v poriadku. Nechuť k jedlu je príčinou mnohých problémov u psov a preto hneď nepanikárte. Možno pôjde o banálny problém, tak sa nevystresujte a snažte sa psovi pomôcť.

Niekedy je nechuť k jedlu však len premyslený krok od psa. Niektorí ľudia nemajú radi tzv. poľudšťovanie psa, ku ktorému patrí aj pripisovanie určitých vyslovene ľudských vlastností psovi. Ja s nimi však nesúhlasím. Myslím tým teraz konkrétne určitú prefíkanosť psa, kedy nežerie účelovo. Nikto ma nepresvedčí, že psi nie sú vypočítaví a nezrátajú si, že keď si počkajú, dostanú niečo lepšie. Videla som to nie raz. Aj jedna moja čivavka to skúšala. Pravidelne každý večer dostávala mäsovú kapsičku, aby pribrala, zmohutnela. Po krátkom čase prestala cez deň žrať granule a čakala len na mäso. Dlho trvalo, než som ju oklamala nepravidelným podávaním mäsa, aby začala žrať aj inú potravu. Hlavne sa nenechajte vydierať smutnými pohľadmi psa. Máte ho predsa radi a chcete pre neho len to najlepšie.

V ďalšom článku si priblížime, čím kŕmiť, čo je pre psa dobré a čo nie.