Tak ako ľudia, aj psy občas ochorejú. Pre majiteľa to nie je žiadna zábava. Jediné, čo sa dá v tejto situácii poradiť je klasické – vyhľadať veterinára. No nie každý má možnosť ísť k veterinárovi kedykoľvek, najmä v menších mestách. Preto je dobré vedieť pár informácií, ako pomôcť svojmu psovi v akútnom prípade a hlavne sami.

Hnačka

Majiteľ si po nejakom čase, strávenom so psom, všimne a zistí, na čo má pes preddispozície. Moja bradáčka mávala ako šteniatko hnačku a aj teraz, kedykoľvek by jej niečo bolo, alebo by jej niečo nezapasovalo z jedla, prejaví sa to hnačkovaním. Pes nesmie byť v tomto stave dlho, resp. musíme tento jav zastaviť hneď, ako si ho všimneme. Mne sa osvedčilo podávanie tabletiek proti hnačke, určených pre ľudí. Nie, nebojte, nevymyslela som si to len tak, poradil mi to veterinár. Trochu ťažké je to s dávkovaním, ale logika nepustí – psovi sa podáva detská dávka a so znižujúcou sa hmotnosťou a veľkosťou psa sa samozrejme znižuje aj množstvo podávanej látky, aby sme psovi neublížili. Podávanie liekov však praktizujem v naozaj akútnom stave.

Po hnačke pes nemôže opäť jesť to, čo predtým, preto sa najčastejšie podáva varené kuracie mäso s ryžou a ktorý pes to znesie, tak aj s varenou mrkvou. Moje psy mrkvu vymrvia, preto im ju už nedávam.

Čo však ešte musím spomenúť je, že vyššie popísané urobte raz, max. dva krát – pokiaľ to nefunguje, stav sa nezlepší, bežte so psom k veterinárovi. Hrozí dehydratácia psa, ktorej príznaky my, ako laici odhadnúť nevieme. Hnačka môže mať veľa príčin a veterinári sú predsa len odborníci. Jednou z nich môžu byť aj paraziti a tu už ide všetko bokom. Čím skôr na to prídeme a začneme s liečbou, tým lepšie.

Zvracanie

Naopak niektorí psi, najmä ako šteniatka, majú sklon prejaviť stav, kedy im nie je zdravotne najlepšie, zvracaním. To môže mať rôzne príčiny a nie vždy je dôvod na paniku. Zväčša psy vyvrátia len žltú penu, čo znamená, že majú prekyslený žalúdok. Pomáha zmena krmiva, prípadne nepodávajte psovi žuvacie kosti, ani iné pamlsky, mäsové konzervy. Zvlášť niektoré plemená sú na to veľmi háklivé. Moja yorkšírka je príklad typický – musela som jej vziať všetky žuvacie kosti. Týždne som ju kŕmila iba kuracinou s ryžou a žiadne mäsové konzervy, kým sa dostala do stavu, že mi nezvracala. Keď som to zbadala prvý krát, bála som sa, že je to niečo vážne, ale veterinárka ma upokojila, že u šteniatok a zvlášť u tohto plemena je prekyslenie žalúdka častým javom. Teraz má skoro dva roky a žuvacie kosti má k dispozícii stále, mäsové konzervy papá pravidelne. Kuracie mäso ako záchrana žalúdku bola naposledy použitá už veľmi dávno. To ale neznamená, že sa to nemôže stať aj dospelým psom.

Niekedy však psy vracajú aj potravu, kedy sa jednoducho prežerú. Neodhadnú svoje možnosti a žalúdok sa prebytočnej potravy potrebuje zbaviť. V tomto prípade, nechám psa urobiť čo má, poupratujem a neznepokojujem sa. Takisto však, ako aj pri hnačke platí, že pokiaľ sa tento jav opakuje, ihneď navštívte veterinára. Nezabudnite dovtedy kontrolovať pacientov príjem vody, aby sa neodvodnil a ostal dehydrovaný.

Teplota

U psa sa zvýšená teplota zisťuje na prvý pohľad dosť ťažko, keďže sa nám psy oproti nám zdajú byť horúce stále. Aj ja som si kedysi myslela, že normálna teplota psa je okolo 40 stupňov, ale veterinár ma vyviedol z omylu – normálna teplota psa sa pohybuje do max.39 stupňov. Vyššia teplota už znamená nejaký problém, ktorý by mal, tak ako iné, riešiť veterinár. Bežný človek ťažko príde na príčinu zvýšenej teploty. Preto ani neodporúčam podávať akékoľvek lieky na zníženie teploty bez predošlej konzultácie s veterinárom.

Tabletky

Raz som dala svojmu psovi, pitbulovi, jednu tabletku ružovej farby na zmiernenie bolesti (mal problém so stavcami a permanentne kňučal od bolesti). Keď som sa priznala veterinárke, nebola tým nadšená – mohla som totiž doslova zabiť vlastného psa. Psy sú citlivé na lieky a mohol mu prasknúť žalúdok. V tomto prípade by už záchrana bola nemožná. Takže s akýmikoľvek liekmi, ktoré vám neodporučil veterinár, opatrne. Môže sa stať, že viac ublížite, ako pomôžete a namiesto pôvodného, možno banálneho ,,ochorenia“ bude musieť veterinár riešiť niečo oveľa závažnejšie.

Toto sú najbežnejšie choroby, s ktorými sa stretne vari každý majiteľ psa a vie si s nimi poradiť často krát aj bez zásahu veterinára.