Tak a je to tu – rodičov, či priateľa/ku, alebo samého seba ste prehovorili, že je ten pravý čas a vy ten vhodný majiteľ pre “nejaké” šteniatko. Možno už máte plemeno vybraté a možno nie. Ako si vybrať kamaráta na nasledujúcich pár rokov? Treba si uvedomiť si svoje možnosti a hladieť na veľkosť a temperament príka v dospelosti.
Máte malý byt? Doga v ňom spokojná byť môže, československý vlčiak už menej. Ľudia si väčšinou striktne vyberajú malé plemeno do malého bytu – čo však nemusí byť najlepší výber. Napríklad taká už spomínaná doga síce potrebuje určitý priestor pre seba a svoje veľké telo, ale nie je uštekaná a nebude vám behať ako splašená po celom byte. Naopak čivavka je plemeno miniatúrne, najmenšie a hoci sa ideálne hodí do malého bytu rozmermi, nie pre každého je práve toto plemeno dobrým výberom. Veľa ľudí nedokáže akceptovať, že sa im táto miniatúra psa bude tmoliť pod nohami a budú musieť dávať neustály pozor na krehké telíčko čivavy.
Ani veľký dom s priestrannou záhradou však neurobí psa a jeho majteľa šťastnými a spokojnými.
Hlavnými kritériami na výber toho naj plemena pre určitého človeka sú : veľkosť v dospelosti, temperament, financie, náš čas a najmä využitie – na túto požiadavku ľudia často a radi zabúdajú. Veľkosť sme už rozobrali. Čo temperament? Iste, malého, uštekaného havkáča zvládne človek lepšie ako rozdivočeného buldoga alebo hocijaké iné, veľké či obrie plemeno. Príroda nám však pomohla viac, ako si myslíme a tak väčšina veľkých plemien je dobre ovládateľná, temer vôbec neštekajú a nejedno plemeno je dokonca až flegmatické. Naopak malý psík nás poväčšine upozorňuje na to, že je prítomný a dáva to najavo štekaním, vyskakovaním a iným vzbudzovaním pozornosti. Chcem podotknúť, že tak ako pri všetkom na tomto svete, ani toto nie je 100%-tné pravidlo. Netvrdím, že všetci veľkí psi su dobromyseľní leňosi a všetky malé psy zase uštekané kreatúry správajúce sa, akoby sa práve odtrhli z reťaze. Výnimky existujú, plemeno a povaha sa však väčšinou zhodujú so zaužívaným štandardom.
Všeobecne teriéry sa vyznačujú veľkou dávkou temperamentu, a to všetky typy teriérov od yorkširáčika až po najväčšieho teriéra, ktorým je airedale teriér. Je dobré si uvedomiť, čo temperamentná povaha obnáša – nie je to len zvýšený nárok na tzv.vybehanie sa. Temperamentný psík si vyžaduje veľa hier so svojím majiteľom, určité zamestnanie, najlepšie športom – agility, fly ball a veľa iných. Podľa typu teriéra je potrebné vybrať ten-ktorý šport. Aj z teriéra môže úspešne byť ,,gaučák´´ – je ale takýto psík šťastný?
Naopak obrie plemená typu moloss sú ideálnymi , i keď trošku ťažkopádnymi spoločníkmi ľudí, ktorí nie sú stavaní na príliš temperamentné zvieratá.
Od temperamentu sa odvíja aj povaha psa, prípadne dominancia a naša schopnosť ho vychovať – niekto je anjelsky trpezlivý, iný netrpezlivejší, niekto vie byť prísny a inému by dominantný pes doslova ,,skákal po hlave´´. Niet nič horšie, ako nevychovaný a nezvládnuteľný pes.
V neposlednom rade si musíme uvedomiť, či sme schopní a ochotní psovi podriadiť svoj čas, svoj program, svoj život. Mať psa neznamená len trikrát denne desať minútové venčenie – podľa plemena psíky vyžadujú pravidelné kŕmenie, venčenie a prechádzky, úpravu srsti, kúpanie, veterinárnu starostlivosť. Je samozrejmé, že psov nebudú vlastniť len ľudia s prebytkom voľného času – to by tých psíkov všade naokolo nebolo toľko, koľko ich je. Prísť ale z práce, vyvenčiť za pár minút nášho psa a potom sa posadiť pred televízor a havkáča, ktorý celý deň čakal len na nás si ani nevšimnúť – uznajte, to je život pod psa. Pes potrebuje stály kontakt so svojím majiteľom – majiteľ je jeho jediný a najväčší priateľ. Aj na úpravu srsti, veterinára a celkovo starostlivosť treba mať čas a tu sa dostávame k ďalšiemu kritériu – financie. Samotný psík, jeho zdravie a život v dnešnej dobe stoja nemalé peniaze – počítate s tým? Krmivo, veterinár, vakcíny, neočakávané úrazy alebo operácie, či zničenie zopár drahých vecí psíkom – zaplatiť budete musieť vy.
A konečne využitie – koľko krát sme sa stretli s tým, že si ľudia kúpili psíka a po nejakom čase sa ho vzdali, lebo ho nezvládli. Kúpiť si stavača a potom ho odúčať loviť, keď bol na to predurčený a šľachtený, lebo nám sa to nehodí alebo nútiť westíka k obrane – to môžu vymyslieť len ľudia. Aj mne sa páči veľa plemien, ale nie všetky by som si zaobstarala, ani keby som mohla – jednoducho by som nedokázala využiť ich schopnosti alebo by som im nemohla ponúknuť vyžitie, či výchovu akú potrebujú. Preto porozmýšľajte, aký si predstavujete, že váš psík bude výzorovo a povahovo vybavený a podľa toho prispôsobte výber plemena. Ako príklad uvediem seba : mala som požiadavku, aby to bol psík malý, ale robustný, s neplznúcou srsťou, čierny a temperametný, ale znášajúci sa s inými psami – žiaden gaučáčik. A tak som si našla plemeno malého bradáča – je to malé plemeno ( do 35-36 cm v kohútiku), na svoju výšku môže mať až do 7 kg, čiže to nie je žiaden chrt, srsť sa trimuje, teda nepĺzne a farebné variácie sú čierny, korenie a soľ alebo čiernostrieborný, temperamentnou povahou sa podobá teriérom i keď do ich skupiny nepatrí a s ostatnými psami problém nemá, hoci niekedy sa môže nechať vyprovokovať k bitke.
Tento článok je len úvod, každú časť si ešte podrobne rozoberieme – aby ste sa nezľakli, že ste sa skoro vôbec nič nedozvedeli.
