- This topic has 8 hlasov and 72 odpovedí.
- Príspevky
- Možno ten náhubok kúpiš zbytočne lebo si ho bude chcieť dole dávať, nie je na to navyknutý a bude mu to vadiť a bude sa snažiť si to hrabať dole, no skús, nanajvýš ho budeš používať len u veterinára ak by chcel hrýzť pri nejakom bolestivejšom vyšetrení.Váš psík z častých zvracaní bol už asi dehydrovaný, dúfam, že mu tá infúzia pomôže. Tu doktor žiaľ málo chodí, skúste napísať aj na IVET-veterinára.teda- iVeterinár.sk, ale aj odtiaľto neodpovedajú ihneď. ja som písala aj sem, keď som mala problém a odpísali tak za 4-5 dní asi.určite psíkovi tá návšteva pomáha, pokiaľ možno robte to čo najdlhšie ten pobyt s ním aj častejšie návštevy, keď sami vidíte že psíkovi to robí dobre.Práve sme sa vrátili z prechádzky najskôr som počkala kým si urobí potrebu, obyčajne vždy na tom istom mieste, nablízku je smetiak takže ako jeho sekréty pozbieram mám kde aj zahodiť a potom som sa šla s ním prejsť ak krížom cez námestie, pravda tam je upravený trávnik tak do toho som ho nevpustila, šli sme len vydláždenou cestou a tam nenašpiní. Povedala som si, doteraz sme sa prechádzali kvôli Tebe a odteraz sa budeme prechádzať kvôli mne, chcela som sa pozrieť na naše vynovené námestie, keď idem na nákup nikdy nejdem tým smerom a dnes bolo pekne tak sme šli schválne tade.S prepáčením, ale niektorí ľudia sú drbnutí 🙁 dneska musím povedať, že ma Engee sklamala, ušla mi hned ako som ju pustila na voľno, lebo si všimla ľudí so psom, ktorých som si ja nevšimla… utekala som za ňou lebo štekala ako hlúpa a ani sa za mnou neobzrela, či som ju voalal pekne alebo kričala… bola tam žena so psom, ktorý ako som neskôr zistila/nezistila, sa asi panicky bál iných psov, no oni tak na Engee vrešťali, že vypadni, zmizni! a kopali do nej sneh, že som ju vôbec nevedela zaujať a iba za nimi utekala, za tým psom… keby tak nevrešťala tá ženská, dobre že infarkt nedostala (keby nehulákala ako histerička, možno by ani Engee nezaujímala prečo uteká od nej) :/ a potom táto moja dilina prebehla cez cestu kadiaľ sa akurát ľudia vracali z roboty, skoro ju autobus zrazil!!! ja už neviem čo jej je, musím sa priznať, že to bol pre mňa taký stresový a nervový zážitok, že som ju udrela asi 3x vodítkom… viem, že to znie zle, ale ona si vôbec neuvedomila, do akej situácie ma dostala… vôbec sa nebála že ju auto zrazí, jej sa asi všetci len uhýbať budú… som povedala, že budú asi obe už do konca života na vodítku a s náhubkom, lebo ked ma neprivedie jedna do hlúpej situácie, tak sa nenechá zahanbiť druhá :(((((Vždy som obdivovala aj obdivujem ľudí ktorý sú na prechádzke so psíkom bez vodítka a pes poslúcha,- že sa mu dá dôverovať, no je to aj tak riskantné, lebo človek nikdy vopred nevie aká situácia sa cestou vyvinie a ako psík zareaguje a že zareaguje to je isté a oveľa rýchlejšie než si to uvedomí jeho pán a katastrofa môže byť na svete! A preto ja mám tiež panický strach keď vidím psíka na voľno, lebo neviem čo môžem od neho očakávať – no a to je už v “očiach” ľudí, obyčajne, že čím väčší pes, tým väčší strach naháňa, takže ja sa nečudujem že Enggi vzbudila paniku, – veď tá žena ju nepozná a nevie že Enggi je mierumilovný psík a nikomu neublíži. To bol moment prekvapenia keď asi ani nevedela zareagovať inak a rupli jej nervy. Ja som takéto stretnutie už zažila tiež so svojím predošlím psíkom, ale vtedy on začal vyrývať a to do vlčiaka, hoci môj bol na vodítku – vlčiak bol tulák šiel sám a nenechal to len tak prišiel k nám a ani som sa nezbadala to bol moment a môj bol pod vlčiakom – horko, ťažko som ho spod neho vytrhla aj s vodítkom a celou cestou domov som ho vadila že a toto čo malo byť somár jeden!- chceš sa dať zožrať?! A ten strach zostal už vo mne navždy, – jednoducho sa ho neviem zbaviť, ale chodíme na prechádzky aj tak, no zakaždým ten strach mám, či nestretneme psa bez vodítka ak takého vidím na kilometer ho obchádzam. Iste viem, že aj toto nie je najsprávnejšie – psíka treba socializovať a zvykať ho na iných psíkov, už sme sa pomaličky naučili na kontakt s jedným malým psíkom ale bol s majiteľkou a bolo to s jej súhlasom, že riskujeme vzájomne aj ona si chce psíka učiť na kontakt s inými psami – takže tohoto sme zvládli a mala som s toho veľkú radosť že niečo sme pokročili, – teda ja so svojim strachom, môj sa nebojí nikoho a ničoho a to je tá jeho najväčšia chyba, takto bez dozoru by bol ľahká korisť.Inak Veronica ja Ťa aj tak obdivujem, aj to zariskovanie je potrebne vedieť ja to nedokážem, bojím sa následkov ale viem, že takto sa môj psík aj ťažko socializuje. V lete už skúsim s ním odísť aj do parku na ten výbeh psov ale spočiatku ho budem držať na vodítku a potom uvidíme. Budem sa modliť aby tam veľa psov nebolo, na začiatok aby sa spoznával s menším počtom pokiaľ možno len s jedným ak to zvládneme môže ich byť postupne aj viac…Katka, mne sa zase jej reakcia zdala neprimeraná, keby tak nevrešťala, tak by Engee nezaujímala tak, ako keby bola kľudná, ale ona tak vystrájala a pritom Engee bola oveľa menšia ako jej pes… a teda tomu psovi vôbec nezávidím, je to envyrovnaný pes, ktorý sa bojí hádam aj vlastného tieňa a ona mu svojim postojom iba ubližuje, vôbec mu nepomáha prekonávať strach, veď toho psa psychicky ubíja!!! Ona od problémov uteká namiesto toho, aby svojmu psovi postupne pomohla prekonávať strach 🙁 Ako môže byť taký pes šťastný, ked musí pred všetkým utekať a vystraší ho aj ten najmenší zvuk, lomoz, nekonfliktný pes?
No bola to pre mňa neočakávaná situácia, lebo sme tam stretli zatiaľ len 1 labíka a ten bol v pohode, väčšinou je tam úplný kľud, tak zato som si ju dovolila pustiť, inak by som aj ja mala stresy ju vôbec pustiť, ak by sa tam promenádovali psy… kedže viem, že ona ešte dolezie za každým psom, neberúc ohľad na dôsledky
Každým príjemným stretnutím s cudzím psíkom sa bude tvoja sebadôvera zvyšovať 🙂 hlavne sa nemusíš báť a nesmieš mať pri stretnutí napnuté vodítko, lebo Beníkovi potom dávaš jasné signály nervozity, nedôvery voči tomu psíkovi, ktorého stretnete a stretnutie nemusí dobre dopadnúť 🙂 Mne aj pri Gere veľmi pomáha taký veselý hlas, ľudia sa na mňa pozerajú ako na šiši, ale tak hlavne že im ukážem, že Gera je maznoš 😉Viem, že to cíti a kedže to nedokážem zvládnuť radšej sa nepriblížime ale s tým psíkom čo sme sa už spoznali sa nebojím, tak s ním sa stretávame je to síce fenka ale ešte sa nehára takže Beníka nedráždi, no a dúfam, že niečo podobné stretneme ešte ak sa dohodnem s majiteľom tak skúsime aj s iným psíkom. Ja nerobím histérie na cudzieho psa, len na svojho sa hnevám ak nepočúvne, lebo je somárik a následky zlizneme obaja…Ani by som to neriskla že poďme sa hrať kým nie som vyrozumená s majiteľom oproti idúceho psíka.Samozrejme jej reakcia bola neprimeraná, možno už mala zlé skúsenosti a je traumatizovaná z takýchto stretnutí – iste na to doplatí aj jej psík, ja práve zato sa vyvarujem takýchto stretnutí, lebo viem, že ak to nezvládnem doplatí na to môj psík, teda moja výchova k disciplíne je v čudu. Ja v prvom rade prevychovávam seba – ako na to, a potom psíka, lebo jeho výchova závisí od toho, ako to ja zvládnem – to mi je jasné.Chápem tvoj strach, niekedy je fakt lepšie sa vyhýbať podobným situáciám, ale treba sa na to pozrieť aj z druhej strany, izolovaním psíka od ostatných bude zle socializovaný a nikdy sa nenaučí, ako sa správať k druhým psom 🙂 Viem to z vlastnej skúsenosti, lebo aj Engee bola ako buldozér a ked som sa snažila vcítiť do kože toho druhé psa, asi by som ju tiež kusla, takže sme prechádzali na chodníčky a cesty, kadial psy nešli a robila som chybu.. potom som sa riadila tým čo raz Heny napísala, aj Rhea Silvia, že je prirodzené, ked sme na prechádzke, aby sme nechali psíkov míňajúcich sa po chodníku ovoňať, ked je to známa aj pohrať a ide sa ďalej, učí ho to správnemu zachovaniu sa pri strete s druhým psíkom a ver, že budeš z Beníka sama prekvapená ako som začala byť ja z Engee, vždy som si myslela, že sa po psovi iba vrhne a bude skaza, ale naopak, najprv sa s ním ovoňala a ked jej dal signál (ktorý som si nevšimla), že v pohode, som kamoš, tak až potom začala okolo neho behať, volať ho do naháňačky… takže si myslím, že môže nastať niekoľko situácií, ktoré vieme aj laicky rozoznať: 1) ak by chcel cuzdí pes vyštartovať po tvojom, náznak toho by si už videla zdiaľky, chvost stiahnutý, hlava poniže, uši stiahnuté (raz takto z diaľky som videla fenu NO, išla s pánom a 5m pred nami ako sme sa mali minúť som už videla ten jej postoj, že už už chcela po Engee zaútočiť, nebyť jej pána, mám po Engee), 2) ak má cuzdí pes záujem sa priblížiť k Beníkovi, je to dobrý znak: trvá pár sec. čo sa očuchajú a ked nevidíš náznak agresie, je to kamoš 🙂 Najjasnejším náznakom kamarátstva je očuchávanie si uší a akoby túlenie hlavičkou k lícu toho druhého psíka (skús si to niekedy všimnúť, ked sa s Beníkom opäť stretnete s tou fenkou) stalo sa mi raz, že som Engee nechala ovoňať s bielym špicom a napriek tomu, že k nám prišiel sám s paničkou, vyštartoval po nej, no stihla som ju trhnúť preč, ved vždy ho máš na vodítku, ten druhý by mal byť tiež, takže vyhnúť sa kusancu, ked máš situáciu pod kontrolou nie je problém.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
